Súdna rada pred tromi týždňami prerokovala nenápadný návrh na zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť vybraných sudcov Krajského súdu v Bratislave. V zverejnených dokumentoch je k nemu iba niekoľko detailov, mená sudcov neboli známe a Súdna rada navyše o návrhu rokovala v neverejnom režime.
Ale aj z tohto mála sa dá dovtípiť, že v tomto prípade ide o podozrenie zo zneužívania informačno-technických prostriedkov, čo je oficiálny názov pre odpočúvania. Prípad vyšetruje Úrad inšpekčnej služby.
Krajský súd v Bratislave podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám medzičasom sprístupnil povolenia na odpočúvanie, ktoré boli odtajnené iba nedávno. Pravdepodobne práve o ne sa zaujíma policajná inšpekcia a preto došlo k ich odtajneniu.
Inšpekcia preveruje podozrenie, že skupina policajtov okolo vyšetrovateľov Jána Čurillu a Pavla Ďurku údajne klamala sudcov krajského súdu pri žiadostiach o povolenie na nasadenie odposluchov.
Toto podozrenie v apríli tohto roka formuloval bývalý policajt a niekdajší kolega čurillovcov Ján Kaľavský, ktorý je právoplatne odsúdený za prijatie úplatku, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, vyzradenie utajovaných skutočností a marenie spravodlivosti.
Ako sa prevalilo vyšetrovanie odpočúvaní
Ale naspäť k začiatku – ako sa dá z nič nehovoriaceho návrhu na zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť vydedukovať, že súvisí s odposluchmi a čurillovcami. Toto vysvetlenie je dôležité, pretože nateraz tento prípad pre jeho citlivosť nikto nekomentuje.
V predkladacej správe zo zasadnutia Súdnej rady sa píše, že o zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť požiadala stredoslovenská pobočka Úradu inšpekčnej služby. Je to indícia, že prípad súvisí s čurillovcami, pretože práve na tomto pracovisku pôsobí inšpekčný tím Veritas, ktorý preveruje činnosť policajtov z niekdajšej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a prokurátorov z bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry.
Inšpekcia sa obrátila na Súdnu radu, pretože bližšie nespresnených sudcov Krajského súdu v Bratislave bola potreba zbaviť povinnosti zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k utajovaným skutočnosťami. O tom môže podľa zákona rozhodnúť iba Súdna rada.
To je zas indícia, že prípad súvisí s odpočúvaniami – pretože krajské súdy utajujú iba malú časť svojej rozhodovacej činnosti a najvýznamnejší podiel v nej má práve rozhodovanie o informačno-technických prostriedkoch, ktoré sa používajú mimo trestného konania.
Treťou indíciou je výsledok hlasovania Súdnej rady. Nakoniec nerozhodla o zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ale ani to neodmietla.
Prítomní členovia jednohlasne prijali uznesenie, ktorým poverili predsedníčku, aby požiadala predsedu súdu o informáciu, či sú dotknuté spisy stále utajené. Z toho vyplýva, že bez ohľadu na to, o čom členovia Súdnej rady počas neverejného rokovania diskutovali, museli pracovať s predpokladom, že medzi doručením žiadosti policajnej inšpekcie z 23. apríla a rokovaním Súdnej rady 20. mája došlo k odtajneniu spisov, o ktoré sa inšpekcia zaujíma.
Pre rozhodovanie o zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť je to dôležité. Ak totiž došlo k odtajneniu spisov, Súdna rada stratila právomoc rozhodnúť. O zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť v takom prípade rozhoduje predseda konkrétneho súdu.
Odtajnili a sprístupnili 27 súhlasov, 24 riešili čurillovci
Magazín Kontext krátko po rokovaní Súdnej rady podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám požiadal Krajský súd v Bratislave o sprístupnenie informácie, či od 1. januára 2024 došlo k odtajneniu súhlasov na použitie informačno-technických prostriedkov a ak áno, aby súd sprístupnil tieto odtajnené rozhodnutia.
Vo štvrtok (5. júna) súd poskytol informáciu, že v danom čase odtajnil celkovo 27 súhlasov na použitie informačno-technických prostriedkov. Z nich 24 odtajnil iba nedávno – 7. mája tohto roku, čo zodpovedá predpokladu, s ktorým pracovala Súdna rada – k odtajneniu spisov došlo po doručení žiadosti o zbavenie povinnosti sudcov zachovávať mlčanlivosť.
Krajský súd v Bratislave Magazínu Kontext sprístupnil aj samotné odtajnené súhlasy na použitie informačno-technických prostriedkov. Osobné údaje v nich boli anonymizované, avšak názvy firiem zostali viditeľné, pretože zákon umožňuje ich nesprístupniť iba vo výnimočných prípadoch.
Z rozhodnutí vyplýva, že 24 súhlasov, ktoré súd odtajnil 7. mája, bolo vydaných na základe žiadostí NAKA. Hoci týchto 24 súhlasov vydali štyria rôzni sudcovia v siedmich odlišných termínoch, ich odôvodnenie je s výnimkou drobných zmien totožné.
Údajná organizovaná skupina takáčovci
Všetky odpočúvania súviseli podľa odôvodnenia s údajnou ekonomickou a násilnou trestnou činnosťou páchanou organizovanou skupinu, ktorej názov je síce anonymizovaný, ale z kontextu rozhodnutí vyplýva, že ide o údajnú zločineckú skupinu takáčovci, o ktorej existencii momentálne rozhoduje Špecializovaný trestný súd (použitie pojmov organizovaná a zločinecká skupina na opis toho istého spolčenia je chyba, ale zodpovedá to okolnostiam tohto prípadu, ktoré sú vysvetlené ďalej v tomto článku, pozn. autora).
Trestné stíhanie proti údajnej skupine takáčovci viedol vyšetrovateľ NAKA P. Ďurka.
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.
