Kto odmietne pri dopravnej nehode alebo bežnej cestnej kontrole dychovú skúšku alebo krvný test, potrestá sa za ohrozenie pod vplyvom návykovej látky akoby nafúkal jedno promile. Toto ustanovenie Trestného zákona je účinné už bezmála dvanásť rokov. Teraz sa naň pozrie Ústavný súd.
Konanie inicioval senát Krajského súdu v Bratislave, ktorému predsedá sudkyňa Danica Veselovská a jeho členkami sú sudkyne Denisa Mészárosová a Mária Šimková. Navrhujú, aby Ústavný súd vyslovil, že trestanie za odopretie dychovej skúšky alebo krvného trestu je v rozpore so zákazom donucovania k sebaobviňovaniu a prezumpciou neviny.
Na Ústavnom súde je sudkyňou spravodajkyňou prípadu Jana Laššáková. Teraz ho pripraví na prerokovanie v 12-člennom pléne Ústavného súdu. Môže to trvať týždne až mesiace. Plénum môže návrh krajského súdu rovno odmietnuť alebo ho prijme na ďalšie konanie, čo by znamenalo, že podrobne preskúma jeho súlad s ústavou.
Téma sa potencionálne týka obrovského počtu prípadov. Za ohrozenie pod vplyvom návykovej látky bolo podľa štatistickej ročenky Generálnej prokuratúry vlani súdených takmer 4700 osôb, čo je pätina všetkých súdených ľudí v krajine. Viac ľudí bolo súdených iba za krádeže.
V ročenke však nie je uvedené, koľko osôb bolo súdených na základe riadnych dôkazov a koľko bolo odsúdených automaticky za to, že sa odmietli podrobiť dychovej skúške alebo krvnému testu.
Z návrhu Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že pochybnosti o ústavnosti trestania za odmietnutie dychovej skúšky alebo krvného testu nadobudol senát v prípade odvolania vodiča, ktorého policajná hliadka zastavila v noci zo soboty na nedeľu 29. mája minulého roka. Odmietol fúkať a preto ho Okresný súd Pezinok rovno odsúdil.
Obžalovaný v odvolaní napísal, že toto ustanovenie Trestného zákona je v rozpore s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. Sudkyne sa s tým síce nestotožnili, „avšak na inom právnom základe uvedené námietky vyhodnotili ako čiastočne opodstatnené“ a preto sa obrátili na Ústavný súd.
Krajský súd v návrhu vysvetľuje, že v trestaní za odmietnutie dychovej skúšky alebo krvného testu vidí rozpor s ústavným zákazom donucovania k sebaobviňovaniu.
„Ak zákon s odmietnutím poskytnutia dôkazu o vine podozrivým (biologická vzorka alebo vzorky vydychovaného vzduchu) automaticky spája vznik trestnej zodpovednosti, vyvstáva otázka, či toto ustanovenie Trestného zákona neodvodzuje vznik trestnoprávneho postihu od výkonu práva odmietnuť poskytovanie dôkazného materiálu o vlastnej vine,“ píše sa v návrhu.
Druhý rozpor vidia v tom, že ustanovenie podľa nich nerešpektuje ústavou garantovanú prezumpciu neviny – pretože automaticky predpokladá, že kto odmietne fúkať, je vinný, že je pod vplyvom, hoci to nemusí byť pravda a pri riadnom dokazovaní ani nemusí byť jednoduché preukázať (dokonca v niektorých prípadoch môže byť fúkanie v prospech páchateľa; ak nafúka menej ako promile, prípad sa rieši ako priestupok, nie trestný čin).
„Jedná sa o skutkové okolnosti, ktoré je v niektorých prípadoch náročné dokazovať, a dokazujú sa spravidla za použitia odborného alebo znaleckého postupu. Predpoklad naplnenia týchto skutkových okolností sa javí ako opak ústavnej zásady prezumpcie neviny, tzn. ako prezumpcia viny,“ uvádza sa v návrhu.
