Už na aktuálnej schôdzi parlamentu poslanci prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku. Ujal sa preň názov lex atentát.
Jedna zo zmien súvisí so snahou postihovať urážlivé komentáre a nenávistné prejavy na internete ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.
Vláda navrhuje, aby polícia získala novú právomoc. „Pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby“ by bola oprávnená vyžadovať od telekomunikačných firiem „údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie“. Polícia by na to potrebovala „predchádzajúci súhlas prokurátora“.
Takto napísaný návrh nie je dobrý. Napríklad nespĺňa podmienky, ktoré ešte v roku 2020 definoval Ústavný súd na to, aby mohli orgány presadzujúce právo získavať telekomunikačné dáta.
Návrh je nevídaný aj v celoeurópskom meradle. Je v rozpore s viacerými rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (napríklad 41. a nasledujúce body tu; 27. až 45. bod tu, ale tiež v podstate celý rozsudok; 48. až 63. bod tu; a dôležitý je aj tento celý rozsudok).
Ale jeho mimoriadnosť spočíva aj v čomsi inom – možno totiž práve sledujeme začiatok zmeny spoločenskej dohody o narábaní s citlivými telekomunikačnými dátami. Prvýkrát vo vyše dvadsaťročnej histórii celoeurópskej regulácie telekomunikačných dát je tu návrh, aby sa tieto dáta používali bez časového obmedzenia aj na objasňovanie menej závažnej protiprávnej činnosti.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
