Pred siedmimi mesiacmi Európska komisia vydala formálnu výzvu, aby Slovensko vysvetlilo nesprávne prevzatie európskej smernice o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a odstránilo zistené nedostatky.
Tie doteraz neboli známe, pretože v tlačovej správe z októbra 2024 Komisia spomína Slovensko bez konkrétností.
Komisia sa domnieva, že Slovensko nesprávne prevzalo ustanovenie smernice obmedzujúce verejné vyhlásenia o vine (článok 4).
Výhrady súvisia najmä s väzobnými rozhodnutiami, ktorých odôvodnenia sú formulované, akoby konkrétni obvinení boli považovaní za vinných, hoci ich trestné stíhanie je iba na začiatku a vina ešte nebola riadne preukázaná.
Členské štáty sú podľa smernice povinné prijať potrebné opatrenia, aby sa podozriví alebo obvinení neoznačovali ako vinní v súdnych rozhodnutiach a vo verejných vyhláseniach orgánov verejnej moci až dokým nie je ich vina preukázaná zákonným spôsobom.
Súdny dvor Európskej únie interpretuje prezumpciu neviny prísne. „Prezumpcia neviny je porušená, ak súdne rozhodnutie alebo úradné vyhlásenie o obvinenom odráža pocit, že je vinný, hoci jeho vina sa ešte nepreukázala v súlade so zákonom. Hoci orgány môžu informovať verejnosť o prebiehajúcich vyšetrovaniach trestného činu, musia tak robiť so všetkou diskrétnosťou a zdržanlivosťou, ktorú si vyžaduje dodržiavanie prezumpcie neviny,“ uvádza vo svojom rozsudku z roku 2021 (body 223 až 235).
Smernica zároveň vyžaduje, aby „boli k dispozícii vhodné opatrenia“ pre prípad, že dôjde k porušeniu prezumpcie neviny, čím sa myslia „primerané a účinné opravné prostriedky“.
Európskej komisii konkrétne prekáža, že „slovenské právo v súčasnosti nezaručuje, aby v iných súdnych rozhodnutiach, než sú rozhodnutia vo veci samej, sa podozrivé alebo obvinené osoby neoznačovali za vinné“.
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.
