Denník N zverejnil list, ktorý Európska komisia napísala ešte 28. marca podpredsedovi vlády Petrovi Kmecovi z Hlasu v súvislosti so zmenami v trestných predpisoch. Noviny zároveň priniesli jeho interpretáciu v širších politických súvislostiach.
List vypracovalo generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti Komisie. Vysvetľuje v ňom, že zrušenie špeciálnej prokuratúry Komisia vníma ako zmenu „systému vnútornej kontroly členského štátu“, ktorý bol dohodnutý v Pláne obnovy a odolnosti v hodnote šesť miliárd eur – špeciálna prokuratúra je v ňom totiž priamo zmienená. Komisia preto žiada zodpovedať konkrétne otázky, ktoré jej majú dať „dôveryhodné záruky, že je naďalej zabezpečené účinné vyšetrovanie inými útvarmi s rovnakou úrovňou nezávislosti, špecializácie a účinnosti“.
K politickým súvislostiam listu nemám žiaden originálny postreh, ale pristavím sa pri jednotlivých otázkach Komisie, pretože z nich cítiť prekvapujúcu neznalosť. Nie je to nič zlé, pretože pointou komunikácie medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi je práve vyjasňovanie tém; určitá miera neznalosti je preto základom – inak by predsa nebolo čo vyjasňovať.
Ako dôležité to vnímam preto, že ak je znalosť Komisie iba v bode, ktorý prezrádzajú otázky v liste, tak potom sa dá očakávať, že komunikácia je iba na začiatku (napriek tomu, že mu predchádzali tri iné listy) a ďaleko od definitívneho rozhodnutia o stopnutí Plánu obnovy a odolnosti.
Ale pripustiť treba aj možnosť, že Komisii táto úroveň znalostí o trestnej legislatíve na Slovensku a jej zmenách stačí na prijatie rozhodnutia o stopnutí prostriedkov – v takom prípade mám strach, čo to urobí s náklonnosťou časti spoločnosti k Európskej únie, pretože vládni politici by určite využili na kritiku Komisie, že k stopnutiu Plánu obnovy a odolnosti došlo na základe nesprávnych informácií.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
