Keď pred tromi rokmi Krajský súd v Bratislave právoplatne odsúdil developera Ladislava Bašternáka za neoprávnene uplatnené vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške dva milióny eur, k päťročnému väzeniu pridal aj trest prepadnutia majetku. Nasledoval preto konkurz na Bašternákov majetok.
Mal sa v ňom rozpredať, z výnosu vyplatiť dlhy a zvyšok by si nechal štát. Ale Bašternák oficiálne vlastnil iba zbierku zbraní a štvorizbový byt v opulentnom komplexe Bonaparte, ktorý pred svojím odsúdením dlhodobo prenajímal predsedovi Smeru Robertovi Ficovi za podozrivo nízku cenu.
Ostatný majetok stihol previesť ešte pred potrestaním. Manželke daroval vilu pod Slavínom v Bratislave či apartmán na Donovaloch. Ďalšie nehnuteľnosti Bašternák previedol na iných rodinných príslušníkov. Vtedajšia konkurzná správkyňa tieto prevody odmietla napadnúť na súde.
Situácia zašla tak ďaleko, že tieto žaloby nakoniec namiesto nej podal priamo štát. Prípad vyvrcholil diskusiou, či štát má dostatok nástrojov, aby páchateľom zabránil skrývať majetok pred trestom, napríklad prevodom na blízkych alebo iné nastrčené osoby.
Jediný podnet
V roku 2020 ministerstvo spravodlivosti cez reformný zákon o správe zaisteného majetku urobilo tri dôležité zmeny.
Spresnilo konkurzný zákon tak, aby už žiaden správca nemohol tvrdiť, že sa netreba obrátiť na súd, ak odsúdený pred potrestaním majetok daruje rodine alebo ho predá pod cenu.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
