Generálna prokuratúra spropagovala výsledky dôležitej štúdie, podľa ktorej politici zlyhali pri prijímaní opatrení proti pandémii ochorenia covid-19 a preto zbytočne zomrelo možno až viac než dvadsaťtisíc ľudí.
Je to akoby vymrelo celé jedno mesto veľkosti Dunajskej Stredy, Vranova nad Topľou alebo Partizánskeho.
Štúdia vyšla ešte pred vianočnými sviatkami.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka dal v uplynulých dňoch pokyn, aby sa preverili „významné skutočnosti“ vyplývajúce zo štúdie. Preverovanie má ukázať, či bývalý premiér Igor Matovič, niekdajší minister zdravotníctva Marek Krajčí alebo iní verejní funkcionári nespáchali trestný čin pri manažovaní pandémie.
Prokuratúra síce nekomunikovala, aké konkrétne podozrenia jej zo štúdie vyšli, ale teoreticky môže ísť o všeobecné ohrozenie či marenie úlohy verejným činiteľom.
Autorom štúdie je konzultačná spoločnosť Pažitný & Kandilaki. Jej partner Peter Pažitný bol blízkym spolupracovníkom ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca v období druhej vlády Mikuláša Dzurinda a spoluautor jeho zdravotníckej reformy.
Stostranová štúdia porovnávala prístup slovenskej vlády k manažovaniu pandémie s inými európskymi krajinami.
Zvýšenú úmrtnosť zaznamenali síce všade, ale na Slovensku bola ešte vyššia. Zbytočne podľa štúdie zomrelo 3600 až 21-tisíc ľudí. Konkrétny odhad závisí od toho, s akou krajinou sa porovnávame.
Najhorší výsledok sme dosiahli v porovnaní s Dánskom (21-tisíc zbytočných úmrtí), najmiernejšie vychádza z porovnania s Českou republikou (3600 zbytočných úmrtí). Ak by Slovensko postupovalo ako Nemecko, mohlo zomrieť o 19-tisíc ľudí menej.
„Pod neúspech sa podpísali najmä zanedbaná príprava, chaotické politické rozhodovanie, neskoré zavedenie tvrdého lockdownu, ale aj politizácia očkovania,“ uviedol Peter Pažitný.
Niektorí pozorovatelia v Žilinkovom pokyne vidia politiku a snahu zviditeľniť sa.
Preto zaujme správa zo sveta, ktorá vyšla v rovnakom čase a ukazuje, že podobné preverovanie a vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti za podcenenie rizík zo strany verejných činiteľov nemusí byť výnimočné.
Juhokórejská polícia podľa agentúry AP navrhla prokurátorovi obviniť 23 ľudí, asi polovicu z toho tvoria policajti, pretože vlani zle naplánovali opatrenia a podcenili riziká pri vlaňajších halloweenských oslavách. Išlo o prvé takéto oslavy bez protipandemických opatrení a napriek tomu, že sa očakával dav vyše 100-tisíc, polícia vyčlenila minimálne kapacity na ochranu chodcov a sústredila sa na kontrolu predaja a užívania drog. V tlačenici nakoniec zomrelo 159 ľudí.
Mnohomesačné vyšetrovanie podľa dostupných správ ukázalo, že činitelia neprijali primerané protiopatrenia ani v momente, keď už prichádzali výzvy na záchranu.
„Situáciu vyhodnotili nepresne, informácie si zdieľali oneskorene, inštitúcie medzi sebou spolupracovali iba chabo a pri záchranných operáciách tiež bolo zdržanie,“ uviedol podľa AP vedúci špecializovaného tímu juhokórejskej národnej policajnej agentúry Son Je-han.
Chyby sa podľa neho medzi sebou reťazili a to spôsobilo vysoký počet obetí. Nápadne sa to podobá opisu príčin zbytočných úmrtí z Pažitného štúdie.
Zlyhaním politikov konkrétne pri manažovaní pandémie ochorenia covid-19 sa polícia zaoberala v Českej republike, pripomenula televízia Markíza. Prokurátor Zdeněk Michora však trestné stíhanie odmietol a vysvetlil to tak, že na manažovanie pandémie existovali rôznorodé legitímne názory. „Aj medzi odbornou verejnosťou existovali rôzne názory na nebezpečenstvo spôsobené koronavírusom a rôzne možnosti boja s epidémiou, od ponechania ‚voľného priebehu‘ šírenia vírusu na strane jednej, až k zavedeniu takzvaného lockdownu vrátane zákazu vychádzania, obmedzenia služieb a zachovania (prevádzky) kritickej infraštruktúry po čo najdlhšiu dobu na strane druhej,“ cituje zo stanoviska Michoru portál neovlivni.cz.
Na stíhanie predsedu vlády, ministra zdravotníctva či iných funkcionárov zodpovedných za protipandemické opatrenia nevidel dôvod aj preto, že ich úspech podľa neho závisí od disciplíny obyvateľov či počasia a za nič z toho politici zodpovednosť nenesú.
„Pre riadne posúdenie príčinnej súvislosti s následkom (zvýšenie počtu úmrtí) je nutné zohľadniť aj ďalšie premenné, ktoré môžu mať zásadný vplyv na celkový vývoj epidémie a ktoré nemôžu zodpovedné osoby účinne ovplyvniť, napríklad miery disciplíny obyvateľov k rešpektovaniu opatrení, ochota obyvateľov testovať sa, objektívne klimatické podmienky pre šírenie ochorenia a tak podobne,“ dodal prokurátor.
