Polícia a špeciálna prokuratúra majú nový postup, ako dostať spoločensky sledované prípady na súd bez toho, aby do nich zasiahol generálny prokurátor Maroš Žilinka cez známy paragraf 363 trestného poriadku.
Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda ho považuje za nesprávny.
Postup spočíva v tom, že polícia a špeciálna prokuratúra najprv otáľajú s rozhodovaním o sťažnosti proti obvineniu a keď už sa k tomu prokurátor dostane, tak rýchlo podá obžalobu na súd. Obhajcom už neostane čas, aby sa obrátili na generálneho prokurátora.
Vyzeralo to tak aj v Súmraku
Začiatkom augusta to presne tak vyzeralo v prípade Súmrak, kde predseda strany Smer Robert Fico a bývalý minister vnútra Robert Kaliňák sú stíhaní za vyzvedanie daňového tajomstva v súvislosti s nezrovnalosťami pri podnikaní lídra OĽaNO Igora Matoviča a bývalého prezidenta Andreja Kisku.
V ich prípade podľa generálnej prokuratúry vyšetrovateľ najprv zbytočne meškal s predložením ich sťažností proti obvineniu prokurátorovi. Nakoniec skončil vyšetrovanie a navrhol ich obžalovať bez toho, aby o sťažnostiach rozhodol prokurátor.
„Akoby v tomto nie úplne štandardnom postupe išlo o ‚vyšachovanie‘ generálneho prokurátora z hry,“ komentoval to nedávno pre Pravdu dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda. Prokurátor nakoniec sťažnosť Fica a Kaliňáka zamietol, ale obžalobu na nich ešte nepodal.
Teraz sa ukázalo, že polícia a špeciálna prokuratúra rovnakú taktiku použili už vlani pri obžalobe podnikateľa Miroslava Výboha. Stíhaný je za korupciu, ale jeho obvinenie vyznieva nepresvedčivo.
Generálna prokuratúra zistila, že v jeho prípade sa s obžalobou „v rozpore so zákonom“ a „neštandardne“ uponáhľali.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
