Mikulec tají výsledky kontroly zásahu kukláčov v Pente

Minister Roman Mikulec (OĽaNO) nechce, aby verejnosť videla výsledky kontroly zásahu kukláčov v sídle investičnej skupiny Penta v decembri 2020. 

Zásah súvisel s obvinením spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka, ktorého stíhanie Najvyšší súd SR aj generálna prokuratúra neskôr označili za nezákonné a nepodložené.

Ešte v apríli ministerstvo informovalo, že Úrad inšpekčnej služby zistil „nedostatky administratívneho charakteru“. Nevedno, čo konkrétne to znamená, pretože ministerstvo odmieta sprístupniť celý protokol s výsledkami z kontroly.

O jeho poskytnutie požiadal autor tohto článku ešte v máji. Nakoniec sa prípad dostal do rúk Mikulcovi, ktorý tvrdí, že tajnosti sú v poriadku. Ústavný súd rozhodol v podobnom prípade, že to v poriadku nie je.

Neprimeraná demonštrácia sily?

V oficiálnom stanovisku z apríla ministerstvo napísalo, že vyšetrovateľka v súvislosti so zásahom v Pente porušila všeobecné pravidlo o vybavovaní úradných spisov. Podľa spomínaného pravidla ten, kto spis vybavuje, zodpovedá za vecnú a jazykovú správnosť vybavenia aj dodržanie všeobecných aj interných predpisov.

Znamená to, že „nedostatok administratívneho charakteru“ môže byť v podstate akékoľvek pochybenie – od zanedbateľného preklepu až po uvedenie nesprávnych údajov v žiadosti o zásah, napríklad s cieľom vylákať od nadriadených súhlas naň. Práve protokol z kontroly môže objasniť, aká vážna je zistená chyba.

Úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra začal zásah v Digital Parku preverovať vlani potom, čo v súvislosti s ním podal Haščák trestné oznámenie. Do sídla Penty v decembri 2020 vtrhlo do päťdesiat ozbrojených prí­slušníkov špecializovaného policajného útvaru Lynx Commando.

K stenám dali nastúpiť neozbrojených zamestnancov a zadržiavali ich v budove asi hodinu. Haščák navyše tvrdil, že kukláči fyzicky atakovali vrátnika a na zamestnancov mierili zbraňami.

Nasadenie takéhoto množstva kukláčov v kancelárskom komplexe vyvolalo polemiku, či bolo nevyhnutné alebo v skutočnosti išlo o neprimeranú demonštráciu policajnej moci, aby sa vytvorila atmosféra, že Haščák a pracovníci skupiny Penta sú nebezpeční a na ich zvládnutie treba rozsiahlu silu. Polícia tvrdila, že také množstvo kukláčov nasadila, pretože mala obavy z ozbrojeného odporu. Nie je známe, čím boli tieto obavy podložené.

Nezmyselná interpretácia

Zásah v Digital Parku nie je prvý prípad, v ktorom ministerstvo tají výsledky kontroly policajných postupov. Ešte v roku 2012 si mimovládna organizácia Aliancia Fair-play vyžiadala protokol o preverovaní postupu polície v prípade napadnutia Hedvigy Malinovej. Nedostala ho.

Ministerstvo argumentovalo, že podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciam musí verejnosti poskytnúť iba „výsledok kontroly“ a nie ostatné informácie, ktoré sa kontroly týkajú.

Protokol o výsledku kontroly podľa ministerstva nie je informáciou o výsledku kontroly. Ňou je vraj iba zmienka, že kontrola bola skončená, a nanajvýš krátke zhrnutie výsledku.

Že to nedáva zmysel? Aliancia Fair-play sa spravodlivosti dovolala až po desiatich rokoch sporov s ministerstvom, a to na Ústavnom súde. K protokolu o policajných postupoch pri Malinovej sa však stále nedostala.

Ústavný súd v rozhodnutí zo začiatku tohto roka napísal, že nesúhlasí s názorom ministerstva a nižších súdov, že informáciou o výsledku kontroly je iba oznámenie o skončení kontroly a spísaní protokolu.

„Naopak, samotný protokol o výsledku dohľadu, kontroly či dozoru je zhrnutím všetkých zistených nedostatkov a práve tieto v ňom uvedené informácie, ktoré jednotlivé pochybenia opisujú a tak zachytávajú podstatný obsah výsledku kontroly, je nevyhnutné sprístupniť,“ uviedol Ústavný súd.

Minister Mikulec napriek tomu rozhodol, že protokol z kontroly zásahu v Digital Parku neposkytne. Dokonca tvrdí, že to nie je v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu. Ako k tomu došiel? Tvrdí, že ak ministerstvo povie o kontrole čokoľvek viac než len to, že bol vydaný protokol, tak urobilo to, čo bolo treba podľa názoru Ústavného súdu.

A to sa podľa neho v prípade kontroly zásahu v Digital Parku stalo, lebo sami informovali o „nedostatku administratívneho charakteru“ a porušení všeobecného pravidla o vybavovaní úradných spisov.

„Nebola teda poskytnutá iba informácia o spísaní protokolu, ale aj výsledok kontroly. Ministerstvo sa teda neobmedzilo iba na konštatovanie o vydanom protokole,“ tvrdí Mikulec.

Robia rovnaké obštrukcie ako predchádzajúce vedenie.

Vladimír Šárnik, advokát

Mikulec v šľapajach Smeru

Minister sa odvoláva aj na to, že protokol obsahuje aj informácie, ktoré nemožno sprístupniť. Prečo? To už nevysvetľuje. A prečo nemôžu poskytnúť celý výsledok kontroly a „chránené“ informácie začierniť? Ani to Mikulec nevysvetľuje.

Advokát Vladimír Šárnik, ktorý v sporoch s ministerstvom zastupuje Alianciu Fair-play, hovorí, že sprístupniť treba celý protokol. Ak ministerstvo tvrdí, že niečo z protokolu je nevyhnutné chrániť, malo by dôvody jasne pomenovať. „V prípade kontroly zásahu v Digital Parku takúto nevyhnutnosť nevidím,“ vraví Šárnik.

Protokol podľa neho nepochybne je informáciou o výsledku kontroly. „Podobne súdy už v minulosti skonštatovali, že informácia o rozhodnutí znamená vlastne samotný text rozhodnutia,“ vysvetľuje Šárnik.

Priznáva, že postup ministerstva ho neprekvapuje. „Zo svojej praxe musím povedať, že ministerstvo vnútra pod vedením ministra Mikulca dôsledne zachováva kontinuitu reštriktívneho prístupu k sprístupňovaniu informácií. Robia rovnaké obštrukcie ako predchádzajúce vedenie,“ dodal.

Polícia nie je otvorená tam, kde to má byť pravidlo, a otvára sa potom iba vtedy, keď otvorená byť chce, často však tam, kde ňou byť nemôže.

Martin Škubla, advokát Jaroslava Haščáka

Ani Haščákovi ho nesprístupnili

Ministerstvo podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám neposkytlo protokol z kontroly zásahu v Digital Parku nielen novinárom, ale ani obhajcom Jaroslava Haščáka, potvrdil jeden z nich Martin Škubla.

Aj on tvrdí, že nie je dôvod protokol držať mimo verejnej kontroly. Výsledkom kontroly podľa neho určite nie je jedna veta, že „všetko je v poriadku“ alebo „kontrolovaný porušil ustanovenie to a to“.

„Výsledkom je opis kontrolných zistení, takpovediac celý kontrolný nález. Bez toho ani nemôžete posúdiť to, aký bol výsledok kontroly, keďže ten sa odráža práve v konfrontácii poznatkov o zistenom stave s pravidlami, ktorých dodržanie sa kontrolovalo. Výsledkom tej konfrontácie sú kontrolné zistenia,“ vysvetľuje Škubla.

Prečo podľa neho ministerstvo výsledky kontroly zatajuje? Podobne ako Šárnik vidí jeden z dôvodov v zotrvačnosti policajných postupov. „Polícia nie je otvorená tam, kde to má byť pravidlo, a otvára sa potom iba vtedy, keď otvorená byť chce, často však tam, kde ňou byť nemôže. Napríklad v podobe únikov z vyšetrovacích spisov,“ vraví Škubla.

V prípade výsledkov kontroly zásahu v Digital Parku vidí Škubla druhý dôvod v tom, že „je pohodlnejšie túto kauzu uzatvoriť jednou vetou a vyvolaním zdania o neúmyselných nedostatkoch“ v podkladoch k zásahu bez toho, aby si ktokoľvek mohol sám urobiť názor na to, či to tak naozaj bolo.