Policajná prehliadka kancelárskych priestorov investičnej skupiny Penta v decembri 2020 bola nezákonná. Rozhodol o tom Ústavný súd.
Národná kriminálna agentúra (NAKA) a špeciálna prokuratúra porušili právo na ochranu súkromia a právo na právnu ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromia.
Nevníma to ako demonštráciu sily
Prehliadku nariadila vedúca vyšetrovacieho tímu Gorila Martina Babacsová a odsúhlasil ju prokurátor špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa. Ústavný súd teraz jeho súhlas zrušil.
Do bratislavskej administratívnej budovy Digital Park, kde Penta sídli, sa 1. decembra 2020 vrútilo päťdesiat až šesťdesiat ozbrojených príslušníkov špecializovaného policajného útvaru Lynx Commando.
Zamestnancov pohybujúcich sa v kanceláriách nechali nastúpiť na chodbe, čelom k stene a mierili na nich zbraňami. Penta tvrdí, že vrátnika fyzicky atakovali.
Inšpekcia ministerstva vnútra naďalej prešetruje, či nasadením takej veľkej ozbrojenej sily nedošlo napríklad k zneužitiu právomoci. Niekdajší riaditeľ NAKA Branislav Zurian pre PLUS 7 DNÍ potvrdil, že pri nasadení kukláčov bol obídený a žiadosť schvaľoval až dodatočne. Vyšetrovateľka Babacsová to odmieta.
Za realizáciou zásahu v Pente si stojí. „Určite by som sa na to takto nepozerala,“ odpovedala Babacsová na otázku, či nešlo o prehnanú demonštráciu sily v nedávnom rozhovore pre Postoj.sk.
Prehliadka súvisela s obvinením spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka pre údajné obchodovanie s nahrávkami spravodajskej operácie Gorila. Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská ho vzala do väzby napriek tomu, že skutok sa vyšetroval už od roku 2015.
Najvyšší súd ho z väzby prepustil a stíhanie vyhodnotil ako nezákonné a nepodložené. Neskôr to potvrdila aj Generálna prokuratúra. Slovensko sa preto Haščákovi ospravedlnilo.
Právnici: Bez dôvodov a stará vec
Podrobnejšie dôvody rozhodnutia zverejní Ústavný súd neskôr.
Z doteraz verejne dostupných informácií o prípade vyplýva, že na súd sa obrátili firmy Penta Investments Limited, Penta Real Estate a Digital Park II – ide o vlastníka budovy a nájomníkov priestorov, ktoré polícia prehľadala.
Ich právnici sa na Ústavnom súde sťažovali, že prehliadka nebola ničím podložená. „Nebolo dané podozrenie, že v ich priestoroch sa nachádzajú veci dôležité pre trestné konania. Príkaz bol vydaný v trestnej veci, ktorá prebieha od roku 2015 a je nelogické, aby sa po takom dlhom čase nejaké relevantné veci nachádzali v ich priestoroch,“cituje súd jednu časť zo sťažnosti.
Právnici Penty pripomenuli, že samotný skutok údajného obchodovania s nahrávkami Gorily sa mal stať ešte v roku 2006, čo podľa nich len zdôrazňuje nezmyselnosť prehliadky po štrnástich rokoch.
Prehliadku spochybňovali aj argumentom, že zmluvy s firmou bývalého príslušníka Slovenskej informačnej služby Ľubomíra Arpáša, ktoré vyšetrovateľku zaujímali, jej už predtým dobrovoľne poskytli.
„Príkaz nie je riadne odôvodnený, pretože neobsahuje skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podozrenie, že v ich priestoroch sa nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie. (…) Veci, ktoré majú byť pri prehliadke získané, sú vymedzené demonštratívne, čo dáva neobmedzený priestor na hľadanie čohokoľvek bez možnosti (dobrovoľného) vydania vecí,“ cituje súd ďalšiu časť sťažnosti právnikov Penty.
Nateraz nie je známe, ktoré z argumentov Ústavný súd uznal. Z informácií, ktoré o prípade súd zverejnil v pondelok totiž vyplýva, že vyhovel iba niektorým z nich.
Pozn.: Jaroslav Haščák finančne podporuje Magazín Kontext. Nemá to vplyv na redakčný obsah.
