Ústavný súd tento týždeň zverejnil rozhodnutie (IV. ÚS 219/2022), ktorým sčasti vyhovel sťažnosti spoluzakladateľa skupiny Penta Jaroslava Haščáka v súvislosti so zadržiavaním a kontrolou listov, ktoré napísal rodine a kolegom z kolúznej väzby.
Bol v nej od 4. decembra 2020 do 7. januára 2021. Prepustil ho Najvyšší súd potom, čo vyhodnotil jeho stíhanie ako nepodložené. Neskôr 31. augusta 2021 obvinenie Haščáka zrušila ako nezákonné Generálna prokuratúra. Tieto dátumy sú dôležité pre pointu rozhodnutia Ústavného súdu.
Ak je obvinený v kolúznej väzbe, listy sa posielajú cez vyšetrovateľov, aby skontrolovali ich obsah – či tam nie sú otvorené alebo skryté pokyny o ovplyvňovaní vyšetrovania. Nemajú stanovené dokedy treba listy skontrolovať a posunúť ich pošte na doručenie adresátom.
Obhajcovia systematicky upozorňujú, že v takomto systéme je jednoduchšie listy zadržiavať, čo môže mať bezprostredný vplyv na rozpoloženie obvineného, pre ktorého sú listy a telefonáty najbežnejším nástrojom sociálnej interakcie s blízkymi.
Haščák počas 38 dní vo väzbe poslal podľa evidenčnej karty väznice 66 písomností. Jeho obhajcovia namietali, že ich kontrola trvala príliš dlho a Národná kriminálna agentúra (NAKA) kontrolovala listy aj dávno po prepustení Haščáka na slobodu.
Ústavný súd v rozhodnutí zrekapituloval, že vyšetrovateľka NAKA nechala doručiť týždne po odoslaní a kontrolovala po prepustení veľké množstvo listov – výpočet zaberá jednu celú stranu.
Napríklad 27. decembra 2020 Haščák poslal štyri listy kolegom. Doručené boli až vo februári 2021 a boli kontrolované tri týždne potom, čo bol z väzby prepustený. To isté platí aj o listoch, ktoré Haščákovi chodili do väzby. Napríklad 16. marca 2021 mu bol doručený list od manželky, ktorý bol pôvodne doručený do väznice ešte 30. decembra 2022 – vyšetrovateľka NAKA ho však otvorila a skontrolovala až 3. marca. To bolo dva mesiace po prepustení Haščáka na slobodu.
Jeho obhajcovia argumentovali, že takéto dlhé zadržiavanie listov a ich kontrola po prepustení sú neprijateľné. Polícia po prepustení obvineného z väzby podľa nich už nesmie korešpondenciu kontrolovať. Požiadali preto prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, aby preveril postup polície pri doručovaní a kontrole listov. Až v októbri 2021 im odpísal, že to nebude riešiť, pretože Haščák už nie je obvinený.
Toto je prvý moment, ktorý považuje Ústavný súd za neprijateľný. Haščák totiž opakovane riešil zefektívnenie korešpondenčnej komunikácie a neskôr aj uvoľnenie listov bez kontroly, ale vyšetrovateľka podľa súdu najprv na jeho žiadosť vôbec nereagovala. Koncom marca 2021 preto požiadal špeciálnu prokuratúru o preskúmanie jej postupu. Ani tá mesiace nereagovala a ozvala sa až potom, čo bolo trestné stíhanie Haščáka zrušené a tak prišiel o právo žiadať o preskúmanie postupu vyšetrovateľky:
„Ústavne neudržateľný je postup špeciálnej prokuratúry poznačený nedostatkom včasnosti jej rozhodovania už v období, keď (Haščák) obvineným bol. (…) [Ž]iadosť (Haščáka) (…) bola v dispozícii (prokurátora) od 29. marca 2021, (ale) reagoval až upovedomením z 11. októbra 2021, (čím) sa prokurátor sám dostal do ‚postavenia mimo hry‘ vo vzťahu k preskúmaniu postupu vyšetrovateľky, ktorý mohol účinne vykonať do 31. augusta 2021, teda v čase, keď ešte (Haščák) bol obvineným. Ešte vtedy prokurátor mohol a mal prijať adekvátne opatrenia za predpokladu, že by bol riadne a včas konal,“ uvádza senát Ústavného súdu zložený z predsedu Ladislava Duditša a sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša.
Prokuratúra sa bránila, že žiaden zákon vyslovene neupravuje maximálne lehoty na kontrolu listov obvinených a vyslovene nerieši ani korešpondenciu, ktorú obvinený napísal ešte vo väzbe, ale polícia k jej vybaveniu pristúpi až po jeho prepustení na slobodu. Podľa prokuratúry je preto takáto kontrola možná, aby sa zistilo, či tam nie je napísané niečo, pre čo by mal ísť obvinený naspäť do kolúznej väzby. Ústavný súd takéto rozšírenie kontrolnej právomoci odmietol:
„Absenciu explicitnej právnej úpravy nemožno považovať za základ pre zásah do základných práv a slobôd. Tak to malo byť aj v tomto prípade, ústavný súd nezdieľa názor prezentovaný vyšetrovateľkou a odobrený špeciálnou prokuratúrou.“
Ústavný súd si všimol, že špeciálna prokuratúra sa odmietla zaoberať žiadosťou Haščáka o preskúmanie postupu vyšetrovateľky, pretože medzičasom bolo zrušené jeho obvinenie, ale súdne rozhodnutie o jeho prepustení na slobodu už nepovažovala za prekážku v ďalšej kontrole korešpondencie:
„Z uvedených vyjadrení je zrejmé, že zánik statusu obvineného špeciálna prokuratúra spája so zánikom jeho oprávnení a povinností, na druhej strane zánik relevantného dôvodu väzby spojeného s kontrolou korešpondencie nepovažuje za dôvod na zánik oprávnenia kontrolovať korešpondenciu a zánik povinnosti obvineného podrobiť sa kontrole korešpondencie. S týmto záverom ústavný súd nemôže súhlasiť, pretože podľa jeho názoru, práve naopak, korešpondencia má byť skontrolovaná počas trvania kolúznej väzby a keď sa tak nestalo, má byť prepustená bez kontroly, pretože na obvineného už režim (kolúznej) väzby (ani predpisy súvisiace s kolúznou väzbou, resp. väzbou celkovo) momentom zániku príslušného dôvodu väzby (resp. celkovo väzby) nedopadá a dochádza tak k porušovaniu jeho práv.“
Pozn.: Jaroslav Haščák finančne podporuje Magazín Kontext. Nemá to vplyv na redakčný obsah.
