Prejsť na obsah
22. okt 2023 23:17 3 min čítania

Parlament pri odpočúvaniach zlyhal, odkazuje Ústavný súd

Parlament už najmenej dve desaťročia zlyháva, keď nie je schopný prijať zákon, ktorý by zlepšil a zefektívnil ochranu pred odpočúvaním.

Tento článok pôvodne vyšiel na webe adamvalcek.sk, preto sa v ňom môže vyskytnúť autorský singulár (formulácie v prvej osobe jednotného čísla) a nesprávne linky na iný obsah (hypertextové odkazy).

III. senát Ústavného súdu v zložení Robert Šorl, Ivan Fiačan a Peter Straka vyhovel návrhu, aby sa opätovne zaoberal zničením prepisov, analýz alebo iných spravodajských produktov, ktoré po roku 2005 vznikli na základe odpočúvania bytu na Vazovovej ulici v Bratislave v rámci spravodajskej operácie Gorila. 

Návrh na obnovu konania podal vlastník bytu Zoltán Varga. Už v roku 2012 žiadal, aby Ústavný súd nariadil Slovenskej informačnej službe zničiť všetky výsledky odpočúvania, ale neúspešne. Európsky súd pre ľudské práva v roku 2021 konštatoval, že odpočúvaním a neochotou zničiť výsledky odpočúvania Slovensko porušilo práva Z. Varga. Práve to bol dôvod pre obnovu konania. 

Vlani to isté skonštatoval ESĽP aj o spoluzakladateľovi skupiny Penta Jaroslavovi Haščákovi, ktorého debaty s niekdajšími verejnými funkcionármi SIS nahrala.

Rozhodnutie je zaujímavé, pretože z neho vyplýva, že parlament už najmenej dve desaťročia zlyháva, keď nie je schopný prijať zákon, ktorý by zlepšil a zefektívnil ochranu pred odpočúvaním. V súčasnosti totiž niet zákona, ktorý by umožnil Krajskému súdu v Bratislave, aby od SIS vynútila zničenie výsledkov nezákonného odpočúvania. Ústavný súd sa tak priklonil k tomu, že musí túto úlohu suplovať, aby došlo k splneniu rozsudku ESĽP. 

„Zodpovednosť za prijatie príslušnej legislatívy implementujúcej skutočne efektívny systém takéhoto dohľadu zahŕňajúceho taktiež účinné prostriedky nápravy však nesie štát prostredníctvom zákonodarcu, a nie ústavný súd,“ upozorňuje v rozhodnutí, ktoré je už zverejnené na webe Ústavného súdu (III. ÚS 117/2023).

Zaujímavý bude aj konečný výsledok – ak Ústavný súd SIS nariadi zničiť všetky výstupy zo sledovania, ako sa k tomu tajná služba postaví?

V stanovisku pre televíziu Markíza uviedla, že bude postupovať v súlade s princípom legality, čo naznačuje, že ich nehodlá značiť, keďže v zákone podrobnosti takéhoto ničenia nie sú a konať nad rámec zákona nebude. Rovnako dôležité bude, čo vlastne Ústavný súd v obnovenom konaní urobí – iba nariadi zničenie alebo sám dohliadne na to, aby SIS informácie zničila? Ak iba nariadi zničenie, kto to od SIS vymôže? Exekútor? Ako s ním tajná služba bude spolupracovať?

Pozn.: Jaroslav Haščák finančne podporuje Magazín Kontext. Nemá to vplyv na redakčný obsah.

Mohlo by vás zaujímať