Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) pred tromi týždňami zverejnil, že Slovenskej republike komunikoval sťažnosť vo veci namietanej diskriminácie v súvislosti s dôsledkami uzavretia manželstva osôb rovnakého pohlavia v cudzine.
Prípad je však citlivý aj pre inú súvislosť. Otvára totiž roky nedoriešenú otázku ľudskoprávnej akceptovateľnosti straty slovenského občianstva po nadobudnutí občianstva iného štátu.
Ministerstvo výnimku neuznalo
Slovák L. L. uzavrel so svojím partnerom v lete 2022 manželstvo v Spojenom kráľovstve. V nadväznosti naň získal podľa tamojšieho práva aj britské štátne občianstvo a chcel zostať bipolitom – osobou so slovenským aj britským občianstvom.
Ministerstvo vnútra mu však oznámilo, že si slovenské občianstvo nemôže ponechať. Na jeho situáciu sa podľa ministerstva nevzťahuje žiadna z výnimiek uvedených v zákone o štátnom občianstve.
Zákon síce stanovuje, že „k strate občianstva Slovenskej republiky nedôjde, ak štátny občan nadobudol cudzie občianstvo manžela za trvania spoločného manželstva“ a to bol aj prípad L. L. Ministerstvo vnútra však odmietlo, že by sa toto ustanovenie vzťahovalo aj na zväzok osôb rovnakého pohlavia. Odvolalo sa pritom na zákon o rodine, ktorý už v tom čase definoval manželstvo ako zväzok muža a ženy.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
