Ústavný súd v pondelok dostal návrh prezidentky Zuzany Čaputovej na vyslovene neústavnosti noviel trestných predpisov a pozastavenie ich účinnosti. Elektronická podateľňa Ústavného súdu určila, že sudcom spravodajcom prípadu bude ústavný sudca Peter Straka.
Od sudcu spravodajcu závisí dynamika konania, pretože so svojimi poradcami rieši analýzu prípadu a pripravuje návrh rozhodnutia, o ktorom následne hlasuje celé plénum Ústavného súdu (momentálne 12 sudcov, jedno miesto je neobsadené). Ktokoľvek z ostatných sudcov môže prísť s iným návrhom rozhodnutia a hľadať preň podporu od kolegov, ale diskusiu otvára svojim návrhom práve spravodajca.
V priebehu týždňa prišli na Ústavný súd aj opozičné návrhy proti novelám trestných predpisov, tie dostali iní spravodajcovia (Ľuboš Szigeti a Ivan Fiačan). Podľa zvyklosti by v takomto prípade malo dôjsť k spojeniu všetkých troch návrhov na spoločné konanie a spravodajcom by mal byť sudca z prípadu, ktorý prišiel na súd ako prvý, teda P. Straka (zmeniť ho je možné iba v prípade „okolností hodných osobitného zreteľa“).
Skrátené legislatívne konanie. P. Straka má silný cit pre ochranu slabších v rôznych typoch spoločenských vzťahov. Ešte na súdoch v Prešove zásadne ovplyvnil celonárodnú judikatúru o ochrane spotrebiteľa (jeho rozsudky niekedy vyvolávali až polemiku, či to už nie je prílišná ochrana zákazníkov na úkor dodávateľov). Darilo sa mu to aj cez prejudiciálne otázky položené Súdnemu dvoru EÚ; odpovede boli potom záväzné pre všetky súdy v krajine.
„P. Straka je stelesnením právnika, ktorý zodpovedá rímsko-právnej zásade ‚chráňte slabých, lebo tí silní sa ochránia sami‘,“ napísala o ňom v roku 2019 v nominačnom liste do volieb ústavných sudcov dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Andrea Olšovská.
„Kvalitu verejného života si je sotva možné predstaviť bez dôsledného rešpektovanie špecifickosti vecí, v ktorých vystupuje slabšia strana sporu,“ uviedol v motivačnom liste samotný sudca.
Vzhľadom na tento jeho rokmi cibrený principiálny postoj by preto nebolo prekvapujúce, ak by sa mu nepozdávalo presadanie noviel trestných predpisov cez skrátené legislatívne konanie, limitovanie parlamentnej rozpravy alebo dopady zníženie výšky škôd a premlčacích lehôt, ktoré v menších kriminálnych prípadoch spôsobia, že poškodení sa vôbec nedovolajú zadosťučinenia.
Uplynulé roky formuloval výhrady k trestným procesom. Na druhej strane, a to môže byť v súčasnom kontexte rovnako dôležité, ústavný sudca P. Straka v uplynulých štyroch rokoch často formuloval priamočiaru kritiku trestných konaní, či už vystupoval v úlohe sudcu spravodajcu, ktorý pre svoje rozhodnutie získal podporu kolegov alebo bol prehlasovaný a pripojil k nim svoje nesúhlasné (odlišné) stanovisko.
Novely trestných predpisov riešia mnohé z nich. Nebolo by preto prekvapujúce, ak by nemal problém so znižovaním trestných sadzieb za drogy, zvyšovaním transparentnosti a kontrolovateľnosti prípravného konania vrátane dohôd so spolupracujúcimi osobami, možnosťou otvoriť právoplatnú dohodu o vine a treste a tak ďalej.
Ťažko sa odhaduje postoj sudcu spravodajcu k zrušeniu špeciálnej prokuratúry, pretože na jednej strane bol otvoreným kritikom napätých vzťahov medzi prokuratúrami a snáh ÚŠP obchádzať Generálnu prokuratúru pri paragrafe 363 Trestného poriadku (odlišné stanovisko k III. ÚS 467/2022 zo 4. 8. 2022), na druhej strane pri covidových sťažnostiach prezentoval obavu z nekontrolovateľnej koncentrácie moci v rukách jediného úradníka (odlišné stanovisko k PL. ÚS 14/2021 z 29. 1. 2021) – čo teraz platí aj pre špeciálnu prokuratúru, no po jej zrušení sa táto obava bude vzťahovať na Generálnu prokuratúru.
Nižšie som preto urobil výber ďalších odlišných stanovísk a rozhodnutí, z ktorých sú čitateľné postoje P. Straku alebo niektorých jeho kolegov na Ústavnom súde k témam, ktoré riešia aktuálne novely trestných predpisov (tento výber je, samozrejme, subjektívny a odráža vkus a názory autora tohto newslettra, pozn.):
Systémová zaujatosť špeciálnej prokuratúry. P. Straka bol sudcom spravodajcom v konaní, kde sa mala zodpovedať otázka, či je správne, že zo špeciálnej prokuratúry sa nedajú presunúť prípady inam, ak existujú pochybnosti o nestrannosti jej prokurátorov. Toto konanie inicioval sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman v politicky citlivej kauze Očistec, ktorá sa vyšetrovala pod dozorom špeciálnej prokuratúry, hoci špeciálny prokurátor v nej vystupuje ako poškodený (z prípadu bol preto vylúčený, ale jemu podriadení prokurátori nie).
Konanie o súlade právneho predpisu bolo zastavené potom, čo senát 5T Najvyššieho súdu rozhodol, že riešenie systémovej zaujatosti je pre kauzu Očistec irelevantné. Plénum Ústavného súdu (v tom čase bolo prítomných desať sudcov) sa v rozhodnutí zastavení konania nevídane kriticky vyjadrilo na adresu Najvyššieho súdu, že si uzurpoval právo, ktoré mu nepatrí a ak by to malo byť akceptované, tak je to ústavne neudržateľné (uznesenie PL. ÚS 15/2023 z 8. 11. 2023).
Je pravdepodobné, že ak by senát 5T Najvyššieho súdu toto neurobil, práve cez tento prípad by sa Ústavný súd pokúsil vstúpiť do diškurzu o postavení špeciálnej prokuratúry, čo by mohlo ovplyvniť aj názor vládnej koalície na jej zrušenie (ak by totiž Ústavný súd vyhovel návrhu Špecializovaného trestného súdu, viedlo by to k tomu, že niektoré politicky citlivé kauzy by bolo možné odňať špeciálnej prokuratúre, aby neexistovali pochybnosti o nestrannosti).
Vysoké tresty za drogy. „Myslím si, že jednou z najcitlivejších častí sudcovského rozhodovania je pre obžalovaného aj pre sudcu rozhodnutie o výške trestu. Výška, a teda primeranosť trestov sú otázky, kde sa s mimoriadnou intenzitou stretáva právna a spoločenská stránka trestania. Aj spoločenská stránka trestania sa stáva právnou v tom zmysle, že zákonodarca môže kedykoľvek tresty upraviť. (…) Podľa [rámcového rozhodnutia Rady EÚ o minimálnych trestoch v oblasti nezákonného obchodu s drogami] každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby sa za trestné činy (…) ukladali účinné, primerané a odradzujúce tresty. Tu si dovolím poznamenať, že odradzujúci nie je synonymom slova prísny. Pri odľahčení veľmi závažnej témy pri sadzbe 15 až 20 rokov za jednorazové popolievanie marihuany sa natískajú myšlienky z filmu ‚Bohovia sa museli zblázniť‘,“ píše P. Straka v odlišnom (doplňujúcom) stanovisku k nálezu III. ÚS 412/2020 z 30. 11. 2021. No zároveň cituje skoršie rozhodnutie Ústavného súdu k zrušeniu spodnej hranice trestov (2012): „Zákonodarca má právo formovať trestnú politiku štátu, toto jeho právo však nie je absolútne.“
„Justičné vojny bez víťaza.“ V odlišnom stanovisku k III. ÚS 467/2022 zo 4. 8. 2022, na ktoré vtedy cez sociálnu sieť reagovala špeciálna prokuratúra, sa P. Straka obšírne zamýšľa nad snahou Úradu špeciálnej prokuratúry občas obísť Generálnu prokuratúru pri paragrafe 363 Trestného poriadku: „Pokiaľ orgány presadzovania práva vedú skryté alebo dokonca otvorené konflikty, napokon na to zrejme doplatíme my všetci, keďže tým dôjde k zníženiu dôvery v právo a spravodlivosť.“ Vysvetľuje v ňom tiež to, že celkom neplatí, že za každú cenu treba dostať prípad pred súd, pretože ako spoločnosť máme tiež záujem, aby sa trestné stíhania neviedli s pochybnosťami a ak sa vedú, treba ich odstrániť čo najskôr.
Poľovnícka chata a covid-19; snaha byť konzistentný. P. Straka pripojil odlišné stanovisko aj k rozhodnutiu, ktorým III. senát Ústavného súdu odmietol sťažnosť Roberta Fica proti odpočúvaniu jeho stretnutí na poľovníckej chate (III. ÚS 637/2022 z 24. 11. 2022). Kolegom vyčítal, že sa zachovali nekonzistentne. Podobný názor prezentoval aj pri covidových sťažnostiach (napr. III. ÚS 46/2021 z 29. 1. 2021). Systematicky nástojil, aby ich Ústavný súd neodmietal. V oboch prípadoch mu dal čas za pravdu. Európsky súd pre ľudské práva totiž medzičasom prijal na ďalšie konanie sťažnosť R. Fica proti odpočúvaniu i viaceré sťažnosti proti covidovým opatreniam, ktoré Ústavný súd odmietol.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
