Nie na Slovensku
Obvodný súd pre Prahu 2 vo štvrtok 30. apríla odmietol schváliť dohody o vine a treste v kauze údajnej korupcie a ovplyvňovania obstarávaní v českej Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Prípad súvisí s aférou známou ako Dozimetr, ktorá súvisí s údajným ovplyvňovaním obstarávaní v Dopravnom podniku hlavného mesta Praha.
Súd posudzoval dohody s podnikateľom Pavlom Dovhomiljom a bývalým zástupcom riaditeľa VšZP Tomášom Knížkom. Obaja sa priznali ku korupcii. S prokurátorom Adamom Borgulom sa dohodli na peňažných trestoch.
Sudca Obvodného súdu pre Prahu 2 Milan Rossi však dohody neschválil.
„Nie som presvedčený, či bolo nateraz riadne stanovené, za akých okolností sa stali spolupracujúcimi obvinenými. (…) Ich výpovede neboli zo strany orgánov činných v trestnom konaní podrobené takým prísnym kritériám, ako má na mysli Ústavný súd ČR, pokiaľ ide o ich motiváciu tvrdiť to, čo tvrdia, a vydávať to za úprimné priznanie a pomoc pri rozkrývaní činnosti organizovanej skupiny. Nielen v súvislosti so skutkami, ktoré sa v čase menili a na ktoré bolo reagované opakovanými a doplňujúcimi výpoveďami,“ konštatoval sudca.
„Ich vierohodnosť je zatiaľ trošku na vode,“ dodal.
Vyhlásil, že orgány činné v trestnom konaní musia preskúmať ich výpovede, motivácie aj to, ako sa ich tvrdenia menili v čase.
Vychádzal pritom z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky z roku 2014, v ktorom sa súd podrobne vyjadril k používaniu inštitútu spolupracujúceho obvineného:
„Treba však naliehavo zdôrazniť, že aplikácia procesného inštitútu spolupracujúceho obvineného musí podliehať veľmi prísnym požiadavkám. Proces hodnotenia vierohodnosti výpovede spolupracujúceho obvineného musí byť mimoriadne dôsledný; posúdiť sa musia okrem iného jeho osobnostné črty, motivácia spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj súlad jeho výpovede s ostatnými zhromaždenými dôkazmi,“ uviedol okrem iného Ústavný súd ČR.
Prokurátor Adam Borgula s rozhodnutím Obvodného súdu pre Prahu 2 nesúhlasil a podal proti nemu sťažnosť. „Ja som tie pochybnosti nemal,“ uviedol podľa Českej televízie.
Sudca M. Rossi podľa zvukového záznamu odmietol návrh dohôd podľa ustanovenia, ktoré upravuje schválenie dohody o vine a treste. Zrejme preto išlo o omyl alebo nepozornosť. Situáciu vyjasní až písomné vyhotovenie rozhodnutia.
Iné ustanovenie českého Trestného poriadku však upravuje, že súd dohodu neschváli, „ak je neprimeraná z hľadiska súladu so zisteným skutkovým stavom alebo z hľadiska druhu a výšky navrhnutého trestu (…), alebo v prípade, že zistí, že došlo k závažnému porušeniu práva obvineného pri dohadovaní“. Pravdepodobne práve podľa tohto ustanovenia M. Rossi rozhodol.
Podobný postup by bol možný aj na Slovensku. Slovenský Trestný poriadok síce používa odlišné členenie pravidiel o dohode o vine a treste a čiastočne aj odlišné formulácie, ich zmysel je však porovnateľný. Výslovne stanovuje, že súd návrh dohody o vine a treste odmietne, ak je navrhovaná dohoda zrejme neprimeraná. Na rozdiel od českej úpravy však slovenský zákon podrobne neurčuje, voči čomu má súd neprimeranosť navrhovanej dohody posudzovať.
* * * * * *
Ak ide o prezumpciu neviny, nižšie súdy smú hodnotiť aj rozhodnutia vyšších súdov
Súdny dvor Európskej únie vo štvrtok 30. apríla prijal rozsudok, ktorým zodpovedal otázky Mestského súdu Bratislava I o prezumpcii neviny.
Odpovede sú zásadné, pretože do hierarchického usporiadania súdnictva vnášajú nový prvok: nižšie postavený súd je podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ oprávnený preskúmať, či posúdenie prípadu prijaté nadriadeným súdom je v súlade s prezumpciou neviny.
Ak nie, prvostupňový súd „je povinný neuplatniť posúdenie odvolacieho súdu, (…) aj keď vnútroštátna právna úprava ukladá prvostupňovému súdu povinnosť riadiť sa ním“.
Na súde v Luxemburgu túto kauzu pomenovali Kotaňák, čo je však fiktívne meno určené podľa pravidiel ochrany osobných údajov, ktoré Súdny dvor EÚ uplatňuje od roku 2023. V skutočnosti ide o prípad youtubera Martina Daňa, ktorý je trestne stíhaný za ohováranie novinárky Jany Krescanko Dibákovej.
Sudca Juraj Kapinaj z Mestského súdu Bratislava I už dvakrát zastavil jeho trestné stíhanie, pretože podľa neho stíhaný skutok nie je trestným činom. Obe uznesenia Krajský súd v Bratislave zrušil.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.