Európsky súd pre ľudské práva vo štvrtok 12. decembra vyhlásil rozsudok v súvislosti s viacerými sťažnosťami Branislava Adamča, ktorý je právoplatne odsúdený za založenie a podporovanie zločineckej skupiny na Zemplíne, vraždu a hrubý nátlak, ktorého sa podľa súdov dopustil spolu s kumpánmi počas fungovania jeho mafiánskej skupiny.
Sťažnosti podal postupne medzi rokmi 2020 a 2022, poukazoval v nich na ponižujúce osobné kontroly pri presunoch z väzníc a návrate naspäť a porušovanie dôvernosti medzi ním a obhajcami. Obe tieto sťažnosti vyhodnotil ľudskoprávny súd v Štrasburgu ako opodstatnené a rozhodol, že Slovensko musí B. Adamčovi zaplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 20-tisíc eur.
Z rozsudku vyplýva, že od roku 2008 bol B. Adamčo pri rôznych presunoch podrobený dokopy 1500-krát niečomu, čo sa volá dôkladná osobná prehliadka. Ide o prehliadku, pri ktorej sa väzeň vyzlečie a väzenská stráž pohľadom a hmatom preskúma, či neprenáša nedovolený predmet alebo nie je zranený. Zahŕňa to aj drep, podľa vyjadrení vlády bez kontroly konečníka.
ESĽP nespochybnil, že v niektorých prípadoch môže byť takáto dôkladná prehliadka opodstatnená, no musí pre ňu a jej neustále opakovania existovať rozumné vysvetlenie. V prípade B. Adamča také nenašli. Prehliadky podľa súdu nie sú ospravedlniteľné jeho fyzickou zdatnosťou ani závažnosťou zločinov, za ktoré je odsúdený. Nikdy sa totiž nestalo, že by bol zranený alebo by sa pri nej našiel nedovolený predmet. Napriek tomu sa v jeho dôkladných osobných prehliadkach pokračovalo.
„Súd preto dospel k záveru, že prax dôkladných osobných prehliadok predstavovala ponižujúce zaobchádzanie. Súd sa však domnieva, že v tomto prípade nebola dosiahnutá úroveň závažnosti potrebná na to, aby táto prax predstavovala ‚neľudské‘ zaobchádzanie,“ uvádza sa v rozsudku.
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd totiž zakazuje mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie a trestanie, a samotný súd pri rozhodovaní rozlišuje medzi „mučením“, „neľudským“ a „ponižujúcim“.
Kontrolovali mu papiere po porade s obhajcami. V tom istom rozsudku ESĽP konštatuje, že Slovensko porušilo aj právo na súkromie B. Adamča, čo súvisí s opakovanou kontrolou jeho písomností vo väznici. Stráž ho totiž detailne prehľadávala aj po každej porade s obhajcami vo väznici. Kontrolovali ho napriek tomu, že sa s nimi stretával pod kamerovým dohľadom a od právnikov bol fyzicky oddelený mrežou.
Pri kontrole mu však zvykli otvoriť aj zložku s poznámkami a dokladmi o trestných stíhaniach, ktorým čelil a čelí. Dôvernosť komunikácie medzi podozrivým, obvineným alebo odsúdeným a advokátmi je však obzvlášť chránená. Napríklad pri nahrávaní telefonátov z väzenia platí, že tie s advokátom sa zaznamenávať nesmú.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
