Tento týždeň sa ukázalo, že prípad bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika už je a ešte aj bude predmetom mocenského boja, pri ktorom sa nehrá ani tak o to, či je alebo nie je Kováčik zločinec, ale ide skôr o stret dvoch pomerne odlišných predstáv o spôsoboch trestného stíhania (najmä, ale nie výlučne, v široko medializovaných „protikorupčných“ procesoch po roku 2018).
Úplne sa tomu nedá čudovať. Najvyšší súd práve v Kováčikovom prípade ešte koncom minulého roka vydal rozhodnutie, ktoré posilnilo nezávislosť Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorú teraz vedie bývalý dlhoročný politik Daniel Lipšic a, naopak, oslabilo silu Generálnej prokuratúry, ktorú vedie kariérny prokurátor Maroš Žilinka.
Pretože išlo o rozhodnutie Najvyššieho súdu, proti ktorému sa nedá odvolať, existuje snaha Kováčika (ale tiež iných obvinených a ich obhajcov) toto rozhodnutie zvrátiť akýmkoľvek legálnym a legitímnym spôsobom. Špeciálna prokuratúra, naopak, pravdepodobne urobí všetko preto, aby toto rozhodnutie ustálo akékoľvek snahy o jeho zvrátenie.
Tento týždeň sme sa dozvedeli, že Kováčik sa obrátil priamo na Žilinku, nech skúsi napadnúť na Ústavnom súde nezávislé postavenie špeciálnej prokuratúry, čo terajšie vedenie ÚŠP využilo, aby sa Kováčikovi takpovediac vysmialo, že túto údajnú neústavnosť objavil po 17 rokoch vo funkcii špeciálneho prokurátora.
Kováčik sa však zároveň aj sám obrátil na Ústavný súd, aby sporné rozhodnutie Najvyššieho súdu posúdil.
O podnete informoval ÚŠP
Vedúci prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) vrátane špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica v pondelok vydali medzičasom celoštátne známe stanovisko, v ktorom kritizujú Generálnu prokuratúru.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
