Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť (III. ÚS 65/2023) bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika proti zablokovaniu majetku v kauze Očistec, kde je trestne stíhaný. Očistec je o podozreniach z privatizácie policajného zboru skupinou okolo podnikateľa Norberta Bödöra.
Kováčik má majetok zaistený, pretože hrozí, že mu bude uložený trest jeho prepadnutia. Prijatie ústavnej sťažnosti znamená, že sa ňou budú sudcovia detailnejšie zaoberať.
Za pozornosť to stojí, pretože Kováčik už vlani uspel s ústavnou sťažnosťou proti zablokovaniu majetku vo svojej prvej trestnej kauze (III. ÚS 251/2022), kde bol medzičasom právoplatne odsúdený na osem rokov odňatia slobody a peňažný trest 100-tisíc eur: Kováčik podľa súdu vzal 50-tisíc eur za to, že špeciálna prokuratúra pod jeho vedením nepodá sťažnosť proti prepusteniu mafiána Ľubomíra Kudličku z väzby.
O protiústavnosti zablokovania majetku v prvom prípade rozhodoval senát zložený z ústavných sudcov Petra Straku, Roberta Šorla a Martina Vernarského. Ten istý posúdi aj jeho aktuálnu sťažnosť proti zaisteniu majetku v druhej Kováčikovej trestnej kauze.
Aj v tomto prípade Kováčik namieta porušenie práva vlastniť majetok a článku ústavy, podľa ktorého „iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov“. Jeho sťažnosť je teda súčasťou dlhodobej snahy viacerých obvinených poukázať na to, že slovenské trestné právo je príliš prísne, keď zločincom počas vyšetrovania zaisťuje a neskôr po uložení trestu berie všetok majetok bez rozdielu, či bol nadobudnutý trestnou činnosťou (rovnako argumentuje napríklad Marian Kočner, ktorý má zaistený majetok v odhadovanej hodnote 10 až 20 miliónov eur).
Už v prvom prípade vlani to Kováčik úspešne namietal. Ústavný súd v tom prípade povedal, že Špecializovaný trestný súd pochybil pri rozhodovaní o sťažnosti proti zaisteniu majetku tým, že žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo sa neobrátil na Súdny dvor Európskej únie (EÚ).
Bývalý špeciálny prokurátor sa totiž dožadoval, aby Špecializovaný trestný súd požiadal európsky súd so sídlom v Luxemburgu o stanovisko, či je slovenský Trestný poriadok v súlade s európskou smernicou o zaistení a konfiškácii majetku z trestnej činnosti, keď postihuje majetok bez rozdielu na to, či má legálny alebo nelegálny pôvod. Z Úradného vestníka EÚ vyplýva, že takúto otázku Špecializovaný trestný súd ani neskôr na posúdenie do Luxemburgu neposlal.
Vo všeobecnosti je však na Slovensku ojedinelé, že by takzvané prejudiciálne otázky, ako sa podnety zasielané na Súdny dvor EÚ nazývajú, posielali trestné súdy.
S touto témou úzko súvisí návrh skupiny poslancov zo Smeru, ktorí na Ústavnom súde napádajú celú právnu úpravu trestu prepadnutia majetku. V podstate hovoria, že takýto trest môže byť potencionálne krutý, neprimeraný a nespravodlivý, pretože Trestný zákon definuje trestné činy, pri ktorých ho súdy musia uložiť povinne a sudcovia nemôžu diferencovať jeho „tvrdosť“ podľa okolností konkrétneho prípadu.
Namietajú, že trest nemá žiaden limit. Ak prokuratúra usvedčí napríklad milionára s majetkom v hodnote napríklad 50 miliónov eur z korupcie za 150-tisíc eur a súd verí, že aspoň časť majetku vďaka úplatku nadobudol nečestne, súd mu musí uložiť trest prepadnutia majetku. Ibaže trest postihne všetok jeho majetok, nielen časť, ktorú vďaka korupcii mohol nadobudnúť. Neférové je podľa poslancov Smeru aj to, že zákon nerozlišuje medzi majetkom získaným čestne a nelegálne.
