Ústavný súd SR rozhodol, že sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská musí „jasne a zreteľne“ definovať svoj vzťah s novinárkou Denníka N Monikou Tódovou.
Vyplýva to z nálezu prijatého v súvislosti s ústavnou sťažnosťou Mariana Kočnera. O zaistení jeho majetku rozhodla Pamela Záleská bez toho, aby sa vyjadrila k svojmu vzťahu s Monikou Tódovou a k nevraživosti medzi M. Tódovou a M. Kočnerom.
„Pozornosť od potreby skúmania tohto vzťahu odvrátila [poukazom] na neexistenciu pomeru novinárky k preskúmavanej trestnej veci [zaisteniu majetku],“ kriticky uviedol Ústavný súd SR.
Rozhodnutie prijal minulý týždeň vo štvrtok 26. marca senát zložený z ústavných sudcov Miroslava Duriša, Jany Baricovej a Miloša Maďara. Odôvodnenie publikoval Ústavný súd SR v utorok na svojom webe (I. ÚS 80/2026).
Ide o druhé rozhodnutie Ústavného súdu SR týkajúce sa vzťahu medzi sudkyňou a novinárkou.
Už prvé rozhodnutie súviselo so sťažnosťou Mariana Kočnera v tom istom prípade a bolo voči sudkyni kritické. Aj vtedy súd konštatoval, že došlo k porušeniu jeho práv, pretože existujú pochybnosti, či je rešpektovaný „štandard rozhodovania nestranným a nezaujatým sudcom“.
Ústavný súd uznal, že pri skúmaní nestrannosti P. Záleskej treba zvážiť jej vzťah s M. Tódovou
Vlani začiatkom leta toto rozhodnutie prijal iný trojčlenný senát Ústavného súdu SR. Už šesť ústavných sudcov sa tak priklonilo k názoru, že blízky vzťah medzi sudkyňou a novinárkou vzbudzuje pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti sudkyne, ak v prípade vystupuje údajný prenasledovateľ jej blízkej osoby.
Rozhodnutie prijal Ústavný súd SR v čase, keď sa verejnosť oboznámila s odôvodnením dovolacieho rozsudku päťčlenného senátu Najvyššieho súdu SR v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
K zrušeniu jeho odsúdenia došlo aj preto, že Pamela Záleská neoznámila stranám trestného konania svoj vzťah s novinárkou, ktorá bola voči Dušanovi Kováčikovi obzvlášť kritická, a navyše na zasadnutí Súdnej rady SR zaprela, že by mala konflikt záujmov, hoci to podľa dovolacieho senátu nebola pravda.
Od vzťahu sudkyne s novinárkou po výpovede „na nečisto“. Prečo zrušili odsúdenie Dušana Kováčika
Čo vidí racionálny a nezaujatý pozorovateľ
Nie je známe, kedy sa ich vzťah prehĺbil. Pamela Záleská svoju zaujatosť z dôvodu vzťahu s novinárkou neoznamovala. Ani v kauzách Mariana Kočnera.
Vlani Ústavný súd SR konštatoval, že Pamela Záleská tak porušila jeho práva v súvislosti so zaistením majetku. Sudkyňa zamietla jeho sťažnosť proti zaisteniu majetku prokuratúrou v kauze známej ako Technopol Servis bez toho, aby sa k vzťahu a jeho vplyvu na konanie vyjadrila.
Prípadom sa preto nanovo zaoberali P. Záleská aj Najvyšší súd SR. Výsledok bol rovnaký.
Sudkyňa sa k vzťahu s novinárkou podrobne nevyjadrila a k pripomienke, že Marian Kočner je v inom trestnom konaní stíhaný za sledovanie novinárov vrátane M. Tódovej, uviedla, že to nesúvisí so zaistením majetku v kauze Technopol Servis.
Do rozhodnutia napísala, že odsúdený podnikateľ „fabuluje dôvod zaujatosti“. Najvyšší súd SR jej argumentáciu bez hlbšieho skúmania akceptoval.
Ústavný súd SR aj druhýkrát tento postup kritizoval a tentoraz iný senát formuloval kritiku konkrétnejšie:
„Najvyššiemu súdu SR je potrebné vytknúť, že z jeho strany evidentne absentuje snaha o zabezpečenie a vyhodnotenie ‚ďalších dôkazov umožňujúcich objektívnejšie posúdenie [vzťahu a jeho vplyvu na konanie, pozn. autora]. Prinajmenšom dopyt adresovaný namietanej sudkyni sa javí ako nevyhnutné minimum, pretože samotné odôvodnenie jej rozhodnutia k takémuto posudzovaniu neposkytuje dostatok skutkových zistení,“ uviedol trojčlenný senát Ústavného súdu SR.
Ústavní sudcovia nesúhlasili s tým, že trestné stíhanie pre podozrenie zo sledovania novinárov vrátane M. Tódovej a zaistenie majetku M. Kočnera v kauze Technopol Servis sú natoľko vzdialené, ako to vykreslili sudkyňa Špecializovaného trestného súdu a Najvyšší súd SR:
„Ústavný súd síce nemá v úmysle tomuto záveru oponovať, avšak toto konštatovanie nezohľadňuje personálne hľadisko uvedených od seba skutkovo a právne vzdialených ‚problematík‘, teda skutočnosť, že o zaistení majetku sťažovateľa v konečnom dôsledku môže konať a rozhodovať sudkyňa, ktorej blízka osoba je poškodenou v inej trestnej veci toho istého obvineného,“ vysvetlil Ústavný súd SR.
V kľúčovej časti nálezu Ústavný súd SR konštatoval, že P. Záleská musí jasne a zreteľne definovať svoj vzťah s M. Tódovou a spolu s Najvyšším súdom SR sa musia vyjadriť k tomu, aký vplyv má tento vzťah na posudzovanie jej nestrannosti pri rozhodovaní o zaistení majetku údajného prenasledovateľa novinárky:
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.
