Najvyšší súd tento týždeň verejnosti sprístupnil uznesenie v súvislosti s námietkou zaujatosti oligarchu z éry Smeru Norberta Bödöra proti sudkyni Špecializovaného trestného súdu Pamele Záleskej.
Prokurátor na neho podal obžalobu pre údajné podplácanie, podľa obžaloby poskytol 50-tisíc eur za stopenie vyšetrovania podvodov s DPH.
Verejným priestorom toto rozhodnutie prebehlo najmä v súvislosti so smart hodinkami, ktoré P. Záleskej dal bývalý obhajca N. Bödöra a súčasný štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Pavol Gašpar v čase, keď bol vyšším súdnym úradníkom na Okresnom súde Nitra a spolupracoval s P. Záleskou.
Uznesenie od senátu 5T v zostave Juraj Kliment, Peter Štift a Dušan Szabó sa však prvýkrát relatívne rozsiahlo venuje aj vzťahu medzi P. Záleskou a komentátorkou Denníka N Monikou Tódovou (štyri strany, 16 bodov, argumentácia k ich vzťahu začína 55. bodom).
Články M. Tódovej proti N. Bödörovi podľa senátu J. Klimenta nie sú dôvodom na vylúčenie jej partnerky sudkyne z rozhodovania o obžalobe proti podnikateľovi. Najvyšší súd odmietol úvahy, že by sa kritický postoj novinárky k obžalovanému automaticky prenášal aj na sudkyňu.
„Dôvod pre vylúčenie sudkyne by mohli predstavovať vtedy, ak by sudkyňa alebo redaktorka ako jej blízka osoba mohli mať záujem na výsledku konania proti obžalovanému, z ktorého by mohli mať prospech alebo naopak ujmu. (…) V každom prípade musí ísť o faktory, ktorých prítomnosť musí byť preukázaná, nielen predpokladaná,“ rozhodol Najvyšší súd a konštatoval, že žiadne také dôkazy v spise nie sú.
Tento smer uvažovania veľmi pripomína rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z roku 2019 v kauze majetkových sporov o gruzínsku televíziu Rustavi 2.
Manželka sudcu na sociálnej sieti najprv kriticky komentovala kvalitu talentovej súťaže, ktorú televízia vysielala a následne oslavne komentovala zaistenie majetku televíznej spoločnosti súdom. Rozhodoval jej partner.
Väčšina senátu ESĽP konštatovala, že verejné príspevky manželky na vylúčenie sudcu z prípadu nestačia, pretože chýbali konkrétne dôkazy, že by manželkine názory mali akýkoľvek vplyv na jeho úsudok.
Sudca ESĽP Vincent A. De Gaetano (Malta) však k rozsudku pripojil nesúhlasné stanovisko:
„Väčšina (senátu) konštatovala, že ‚v spise nie je žiaden dôkaz, že sudca niekedy súkromne alebo verejne diskutoval o vlastníckom spore o akcie Rustavi 2 so svojou manželkou‘. Očakávala však väčšina (senátu) dôkazy o spálňových rozhovoroch medzi sudcom a jeho manželkou? Alebo skryté nahrávky ich rozhovorov pri večeri v reštaurácii? Väčšina (senátu) potom pokračuje, že sudca v rozhodnutí uviedol, že ani nevedel o existencii manželkiných príspevkov na Facebooku.
Nesúhlasím. Tu sa zaoberáme objektívnou nestrannosťou možno v najcitlivejšom gruzínskom súdnom spore za desaťročie. Odmietavé vyhlásenie sudcu, že nevedel o manželkiných príspevkoch nemohlo predísť tomu, aby si rozumný laický pozorovateľ myslel, že on a jeho manželka riešili spor o vlastníctvo akcií v ich rodinných debatách.
Sudca sa dostatočne nedištancoval od názorov svojej manželky, či už tým, že by príspevky na Facebooku označil za nevhodné alebo aspoň naznačil, že so svojou manželkou mali doma ‚čínsky múr‘, teda zámernú etickú bariéru, ktorá by (manželom) bránila komunikovať o sudcovských záležitostiach.
Sudca sa len odvolal na slobodu prejavu svojej manželky, pričom implicitne naznačil, že on sám v obsahu jej príspevkov nevidí nič nevhodné.“
Rozhodnutie je dlhé, ale ak si niekedy nájdete čas, stojí za prečítanie – väčšinový rozsudok aj odlišné stanovisko.
