Udalosti tohto týždňa ukazujú, že napätie medzi orgánmi presadzovania práva sa zrkadlí aj v napätí medzi novinármi.
Reportérka Plus 7 dní Ľudmila Lacková vycestovala za bývalým šéfom operatívy NAKA Jánom Kaľavským do Bosny a Hercegoviny, kde požiadal o azyl. Kaľavský, ktorý tvrdí, že v spoločensky najsledovanejších kauzách NAKA manipulovala vyšetrovanie, jej poskytol rozhovor, kde o týchto podozreniach hovorí.
Aj v Kaľavského prípade však platí, čo píše Martin M. Šimečka v tomto staršom texte na obhajobu zverejňovania rozhovorov so spolupracujúcimi obvinenými v médiách, že „môžeme mať pochybnosti o tom, do akej miery sú (jeho) pohnútky povedať pravdu naozaj vznešené“. Dokonca je pravdepodobné, že Kaľavský v niečom preháňa, v inom sa zas vykresľuje v lepšom svetle než mu v skutočnosti prislúcha, ale faktom je, že na začiatku bol súčasťou policajnej partie, ktorá vyšetrovala spoločensky najsledovanejšie prípady, bol teda súčasťou „systému“.
To, čo Kaľavský hovorí, samozrejme, treba vnímať kriticky. Ale to, že takýto rozhovor vznikol, nie je o nič zvláštnejšie než zverejňovanie rozhovorov s obvinenými Ladislavom Makóom alebo Bernardom Slobodníkom, v ktorých tiež vykresľujú pochybné aktivity, ktorých sa sami zúčastnili.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
