Lipšicov komentár policajnej inšpekcie
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic minulý týždeň 28. júla podal ústavnú sťažnosť v súvislosti so svojím disciplinárnym trestom za stanovisko, v ktorom vlani v lete kritizoval policajnú inšpekciu pre trestné stíhanie vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Bol to dôsledok napätých vzťahov medzi predstaviteľmi jednotlivých orgánov presadzovania práva, ktoré pretrvávajú doteraz.
V stanovisku Lipšic vyjadril obavy z účelovej selekcie dôkazov proti vyšetrovateľom NAKA a ich obvinenie označil za „snahu spomaliť a zabrzdiť vyšetrovanie mimoriadne závažnej trestnej činnosti“, ktorú riešia pod dozorom prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry.
Najvyšší správny súd za to v máji Lipšica písomne pokarhal, podľa päťčlenného senátu porušil prokurátorskú povinnosť zdržať sa komentovania neskončených prípadov. Návrh na jeho disciplinárne stíhanie podal generálny prokurátor Maroš Žilina.
Lipšic sa bránil, že nič neporušil a bolo jeho povinnosťou zastať sa kolegov prokurátorov a vyšetrovateľov, ktorí čelia kritike zo strany policajnej inšpekcie a časti obhajcov, že manipulujú trestné stíhania.
Najvyšší správny súd Lipšicovi vyčíta, že komentoval neskončený prípad, ktorý ani nepatrí do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. „Zverejnené stanovisko malo povahu polemiky s hodnotením dôkaznej situácie, resp. procesného postupu. Spoľahlivý záver o týchto otázkach nebolo možné prijať bez znalosti príslušného vyšetrovacieho spisu. Ten však disciplinárne obvinený (Lipšic) v rozhodnej dobe nemal k dispozícii,“ píše sa v rozsudku.
Prokurátori podľa Najvyššieho správneho súdu môžu informovať aj o neskončených prípadoch, ale len za predpokladu, že ich dozorujú a poskytnú z nich iba fakty. „Musia sa strániť vyjadrovania svojho názoru, teda poskytovania subjektívnych vyjadrení a hodnotiacich súdov na jednotlivé dôkazy,“ uvádza sa v rozsudku.
Najvyšší správny súd v ňom kritizuje aj to, ak prokuratúra takýmito subjektívnymi vyjadreniami vedie paralelné dokazovanie v médiách, ktoré na rozdiel od dokazovania v riadnom trestnom konaní nemá žiadne pravidlá a obvinení sú súdení verejnou mienkou:
„Tento spôsob mediálneho nátlaku alebo masovokomunikačného ovplyvňovania trestného procesu zo strany štátneho orgánu je v prostredí demokratického materiálneho právneho štátu neprípustný.“
Dobrá správa. Disciplinárne rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu pôsobí presvedčivo, ale zo stredno- a dlhodobého pohľadu je správne, ak sa naň pozrie Ústavný súd, prípadne neskôr Európsky súd pre ľudské práva. Generálny prokurátor i samotný Najvyšší správny súd totiž uznávajú, že ide o prelomové rozhodnutie. Bezprostredne môže ovplyvniť vyše deväťsto prokurátorov v krajine a ich ochotu verejne sa vyjadrovať.
Ak disciplinárne rozhodnutie prieskum na Ústavnom súde ustojí, zvýši to jeho rešpekt aj medzi ľuďmi, ktorí s ním teraz nesúhlasia. A naopak, ak ho neustojí, prípadné kritické argumenty Ústavného súdu môžu presvedčiť tých, ktorí teraz považujú pokarhanie Lipšica za správne.
Navyše, sťažnosť proti trestu v takomto prípade nie je výnimočná. Napríklad Európsky súd pre ľudské práva v minulosti riešil niekoľko podobných prípadov disciplinárnych trestov, ktoré súviseli s ich verejnými vyjadreniami predstaviteľov justície.
Nebolo to spravodlivé súdne konanie? Zatiaľ nie sú známe podrobnosti z Lipšicovej ústavnej sťažnosti. Zmení sa to až potom, čo Ústavný súd rozhodne, či ju odmietne alebo príjme na ďalšie konanie a bude sa jej detailne venovať.
Z mála dostupných informácií vyplýva, že Lipšic okrem porušenia slobody prejavu namieta aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Môže to súvisieť s reformou disciplinárnych konaní, ktoré z prokuratúry prešli na Najvyšší správny súd.
O sťažnosti má rozhodovať štvrtý senát Ústavného súdu, ktorému predsedá sudca Ladislav Duditš a členmi sú sudcovia Libor Duľa a Miroslav Duriš.
Zastupuje ho exkolega
Lipšica na Ústavnom súde zastupuje bývalý kolega z advokácie – partner advokátskej kancelárie Dentons Peter Kubina.
Hneď mi preto napadla paralela s prípadom sudcu Najvyššieho súdu Martinom Piovartsym a advokátom Michalom Mandzákom, ktorý Piovaratsyho zastupoval v disciplinárnych konaniach. Najvyšší súd preto Piovaratsyho začal vylučovať z prípadov, ktoré sa týkajú Mandzákových klientov.
„Existujú objektívne okolnosti, pokiaľ ide o osobné vzťahy sudcu Piovartsyho k obhajcovi Mandzákovi, najmä udelenie plnej moci a vytvoreného vzťahu dôvery, vzájomného stretávania a priateľstva, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca Piovartsy je nezaujatý,“ vysvetlil to Najvyšší súd.
Peter Kubina vraví, že zastupovanie Lipšica na Ústavnom súde nebude mať v praxi „žiaden zásadnejší dopad“, pretože už teraz je Lipšic vylúčený z rozhodovania v prípadoch, ktoré Dentos začal zastupovať v čase, keď v kancelárii pôsobil Lipšic.
„Boli aj nejaké veci, ktoré začali už po jeho odchode a už sú skončené. V týchto on nebol dozorujúci prokurátor a ani príslušný na rozhodovania ako nadriadený prokurátor. Takže formálne k jeho vylúčeniu nedošlo, lebo nebol dôvod. Ale akonáhle by mal o niečom rozhodovať, tak by bol vylúčený,“ vysvetlil Kubina.
Dodal, že ak by aj Lipšica teraz nezačal zastupovať, tak by sa podľa neho pravdepodobne vylučoval zo všetkých prípadov, v ktorých je obhajcom z dôvodu, že Lipšic pôsobil v Dentonse dlhšie a mali s Kubinom blízky kolegiálny vzťah.
Ale nepadli mi ešte dve ďalšie otázky.
Je celkom predstaviteľné, že advokátska kancelária Dentons by tento prípad vzala aj bez nároku na odmenu, pretože sa v ňom riešia ústavnoprávne zaujímavé otázky a ak Lipšic uspeje, ovplyvní to celú jednu profesiu. Ale ak by to naozaj robili pro bono, kritici by v tom mohli vidieť nenáležitú výhodu a teda trestný čin prikrmovania.
K tomu Peter Kubina hovorí: „Áno, správne, robil by som to aj pro bono, ale v takomto prípade nemôžem. Nechcem, aby to vyzeralo ako prikrmovanie. Robím to za odmenu stanovenú v súlade s vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov (advokátska tarifa).“
Advokátska kancelária Dentons zastupuje spolumajiteľa skupiny Penta Jaroslava Haščáka v konaní o ospravedlnenie a prípadné odškodnenie za jeho nezákonné uväznenie. Keď koncom roka 2020 Haščáka obvinili a vzali do väzby v súvislosti s údajným obchodovaním s nahrávkami spravodajskej operácie Gorila, Lipšic ešte ako advokát odkázal Haščákovi, že ak bude vypovedať proti niekomu vysoko, tak by sa dalo niečo urobiť s jeho stíhaním za Gorilu.
K tomu Peter Kubina hovorí: „V tom čase som o takejto konkrétnej správe nevedel. Ale pokiaľ advokát hľadá cestu ako pomôcť klientovi a dostať ho von z väzby, nevidím na tom nič zlé. Akákoľvek komunikácia mala jediný cieľ, pomôcť mu legálnym spôsobom dostať sa von z väzby.“
Dentons vtedy podľa neho ani nevidel do vyšetrovacieho spisu o Haščákovi, pretože ho neobhajoval.
„Ja som videl spis prvýkrát vtedy, keď sme sa dohadovali na zastupovaní ohľadom náhrady škody. Čiže v tejto otázke nepociťujem žiadny konflikt ani problém. Zrejme ani nikto z mojich dotknutých klientov,“ dodal Kubina.
Záleskej komentár obvinených sudcov
Teraz k druhému prípadu, ktorý pravdepodobne ovplyvní diskusiu o hraniciach, ktoré sudcovia a prokurátori nesmú prekročiť pri komentovaní spoločenských udalostí a konkrétnych jednotlivcov.
Ide o údajné vyjadrenia sudkyne Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej. Má v nej expresívne komentovať trestne stíhaných sudcov a s dešpektom sa vyjadrovať k ich prezumpcii neviny.
Vo štvrtok na tieto vyjadrenia upozornil advokát Dávid Lindtner, ktorý je zároveň sudcom, ale do roku 2024 si nechal prerušiť výkon sudcovskej funkcie.
Lindtner je trestne stíhaný za skutky, ktorých sa údajne dopustil ako sudca. NAKA ho obvinila začiatkom roka 2020 v rámci akcie Búrka, kde bolo obvinených trinásť vtedy aktívnych bratislavských sudcov. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry už Lindtnera obžaloval a o jeho vine má na Špecializovanom trestnom súde rozhodovať práve sudkyňa Záleská.
Lindtner proti nej podal námietku zaujatosti a k nej priložil e-mailovú komunikáciu, ktorú datoval k 16. marcu 2020. Búrku NAKA zrealizovala pár dní predtým – 11. marca. Má ísť o Záleskej komunikáciu z e-mailovej skupiny Združenia sudcov Slovenska.
„(…) Aká prezumpcia neviny? Tú nech rešpektujú príslušné orgány v rámci trestného konania, ale my musíme vyzvať každého, kto sa špinavo spreneveril sudcovskému poslaniu, aby išiel do čerta z justície preč. Sám. Hneď. Skôr než začnú vypadávať zo zoznamu skorumpovaní sudcovia Zoroslava Kollára. Nech ukážeme, aký priepastný rozdiel je medzi sviňami, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a dlhé roky ju systematicky krivili a tými ostatnými, ktorí vyhrali poctivo výberové konania a vážia si talár a všetko, čo to povolenie predstavuje a má predstavovať,“ cituje Lindtner z e-mailu, ktorý podľa neho poslala Záleská.
Z kontextu zverejnenej e-mailovej správy vyplýva, že Záleská má „sviňami“ označovať skupinu sudcov vrátane Lindtnera, ktorú iba pár dní predtým NAKA obvinila.
V minulosti stačil na vylúčenie sudcu oveľa miernejší slovník – sudca Juraj Kliment bol z rozhodovania o obvinených v akcii Búrka vylúčený, pretože pre Denník N povedal, že „v prvom rade by sa mali hanbiť tí (sudcovia, pozn. autora), ktorí boli zadržaní, obvinení a niektorí aj vzatí do väzby“. V tom kontexte sa potom vylúčenie sudkyne Záleskej z rozhodovania o Lindtnerovi zdá viac než pravdepodobné.
Ale aj tak môže tento prípad priniesť nový a podnetný pohľad na mantinely slobody prejavu sudcov – pretože na rozdiel od Klimenta, Záleská obvinených kolegov mala haniť v kolegiálnej diskusii na pôde profesijnej organizácie a tak komunikáciu mohla považovať za dôvernú, čo samo osebe kohokoľvek posmeľuje v otvorenosti pri vyjadrovaní.
Klimentov komentár Paru
Tretí prípad. Ešte 11. júla sa na Ústavný súd obrátil advokát Marek Para, ktorého NAKA trestne stíha za snahu o diskreditáciu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľa Špirka. Aj tento prípad sa nepriamo dotýka slobody prejavy sudcov.
Para sa totiž sťažuje na rozhodnutie, ktorým ho Najvyšší súd 2. mája vzal do väzby. Prokuratúra ho odtiaľ prepustila v druhej polovici júna. Na Ústavnom súde Para namieta, že Najvyšší súd z rozhodovania o jeho väzbe nevylúčil sudcu Juraja Klimenta.
Jedným z dôvodov, pre ktoré Para žiadal jeho vylúčenie, bol rozhovor medzi Klimentom a právničkou Alexandrou Kokavcovou, ktorá sa neskôr stala advokátkou a začala pracovať v Parovej kancelárii.
Na súde vypovedala, že v minulosti sa s Klimentom bavila o svojich kariérnych plánoch a Kliment jej mal povedať, že jej neodporúča ísť pracovať k Parovi, lebo ide o advokáta mafiánov, ktorý nemá dobrú povesť. Najvyšší súd v tom dôvod na vylúčenie Klimenta nevidel.
„Táto kritika mala byť urobená súkromne a nemala smerovať priamo proti (Parovi), ale mala súvisieť predovšetkým so všeobecnou charakteristikou výkonu jeho advokátskej činnosti v rámci zastupovania obvinených osôb v trestnom konaní. (…) Ak by sa aj potvrdili slová svedkyne, tak vyjadrenia sudcu Klimenta na adresu obvineného nie sú natoľko expresívne a ani osobné, aby ho to diskvalifikovalo z rozhodovania v tejto veci,“ vysvetlil Najvyšší súd.
O Parovej sťažnosti rozhoduje prvý senát Ústavného súdu, ktorému predsedá sudca Miloš Maďar a členmi sú sudcovia Jana Baricová a Rastislav Kaššák.
