Sudkyňa Katarína Javorčíková, advokátka Eva Mišíková a bývalý sudca Ľudovít Bradáč podali ústavné sťažnosti pre odvolanie zo Súdnej rady – boli nominantami predchádzajúcich kabinetov Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Vláda Roberta Fica ich odvolala začiatkom novembra na svojom druhom rokovaní.
Všetci v sťažnostiach namietajú porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám, vláda tiež podľa nich nepostupovala v súlade so zákonmi a porušila princípy právneho štátu.
Z doterajších vyjadrení predsedu Súdnej rady Jána Mazáka vyplýva, že prinajmenšom K. Javorčíková a E. Mišíková namietajú, že vláda I. Matoviča ich do funkcií vymenovala v čase, keď ešte platilo také znenie Ústavy, že podľa názoru Ústavného súdu mali nárok na dokončenie päťročného mandátu. K zmene došlo na návrh vtedajšej ministerky Márie Kolíkovej až s účinnosťou od 1. januára 2021.
Čím argumentuje Ľ. Bradáč nie je známe, pretože do funkcie bol vymenovaný vládou E. Hegera už podľa nového znenia Ústavy v apríli 2021.
Vláde môže priťažiť napríklad to, že odvolávaných nominantov si pred rozhodnutím nezavolala a nekonfrontovala ich s výhradami; v minulosti pre tento nedostatok Ústavný súd zrušil odvolanie riaditeľa Sociálnej poisťovne.
Dvojakému prístupu k argumentácii zodpovedá aj to, že K. Javorčíková a E. Mišíková podali 4. decembra spoločnú ústavnú sťažnosť a Ľ. Bradáč podal 7. decembra ďalšiu samostatnú sťažnosť.
Všetkých pred Ústavným súdom zastupuje advokát Ladislav Scholcz, ktorý v roku 2018 zastupoval vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku v sporoch o pozemok vo Veľkom Slavkove. V tom istom prípade A. Kisku zastupoval aj jeho vtedajší poradca J. Mazák, terajší predseda Súdnej rady.
Prvá sťažnosť K. Javorčíkovej a E. Mišíkovej prišla III. senátu Ústavného súdu v zložení Robert Šorl, Peter Straka a Martin Vernarský; sudcom spravodajcom je M. Vernarský. Druhá sťažnosť Ľ. Bradáča prišla II. senátu Ústavného súdu v zložení Ľuboš Szigeti, Ivan Fiačan a Peter Molnár; spravodajcom je I. Fiačan.
Je možné, že dôjde k spojeniu oboch sťažností na spoločné konanie. V takom prípade by o oboch rozhodoval III. senát.
Otázky o nezávislosti disciplinárnych senátov ostali nezodpovedané
Súdny dvor Európskej únie odmietol otázky bratislavskej mestskej sudkyne Evy Bielikovej v súvislosti so systémom disciplinárneho stíhania sudcov na Slovensku. Rozhodnutie z 8. novembra je už zverejnené na webe.
Odmietnutie bolo od začiatku viac pravdepodobným vyústením, hoci dopredu sa nedalo vylúčiť ani prijatie otázok a ich zodpovedanie.
E. Bielikovej otázky položila v bežnom občianskoprávnom spore. Žalobcom v ňom je podpredseda Progresívneho Slovenska Michal Truban. Otázky sudkyňa vysvetlila tak, že nemôže v tomto prípade slobodne rozhodnúť, pretože sama čelí disciplinárnemu stíhaniu, o ktorom podľa nej rozhoduje od vlády príliš závislý disciplinárny senát.
„Vnútroštátny súd prejednáva vec, ktorú je možné označiť ako politicky exponovanú s tým, že sa očakáva jej medializácia. Nezávislé rozhodovanie tejto veci si vyžaduje odpoveď Súdneho dvora Európskej únie. Je tomu tak preto, lebo samosudkyňa už čelí účelovému disciplinárnemu stíhaniu iniciovanému ministrom spravodlivosti a vzhľadom na politický kontext prejednávanej veci už samotná hrozba disciplinárneho stíhania zasahuje do nezávislého rozhodovania,“ vysvetľovala otázky E. Bieliková.
Podľa Súdneho dvora ich zodpovedanie nie je „objektívne potrebné“ pre rozhodnutie sporu M. Trubana, otázky majú iba „všeobecnú a hypotetickú povahu“, preto ich Súdny dvor neprijal a nezodpovedal.
O novej podobe disciplinárnych konaní mal pochybnosti aj disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu, ale súviselo to so stíhaním prokurátorov, nie sudcov. Obrátil sa preto na Ústavný súd, ale ten žiadne pochybnosti nemal a návrhu na vyslovene nesúladu Disciplinárneho súdneho poriadku s Ústavou nevyhovel.
