Bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic takto pred týždňom v relácii televízie Markíza Na telo ilustroval zlyhania pri rušení Úradu špeciálnej prokuratúry aj zmienkou o tom, že v dôsledku presunov spisov z Pezinka do Bratislavy sa prokurátorovi v kauze údajnej zločineckej skupiny takzvaných takáčovcov dostali neskoro súdne rozhodnutia a zmeškal preto trojdňovú lehotu na podanie sťažnosti proti ním.
Ten istý prípad cez týždeň v relácii Z prvej ruky Rádia Slovensko zmienil aj prokurátor bývalej špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa.
Na prvé počutie to znie vážne – prokurátor pre zmätok pri sťahovaní spisov nedostal načas rozhodnutie súdu a nestihol preto proti nemu podať sťažnosť. D. Lipšic ani O. Repa síce nespresnili, že by nepodanie sťažnosti spôsobilo niečo zlé, ale pri počúvaní ich vyjadrení sa práve to ponúka ako vysvetlenie celej situácie – prečo inak by týmto príkladom ilustrovali zlyhania pri rušení špeciálnej prokuratúry.
V skutočnosti je tento prípad zložitejší a z jeho opisu je zjavné, že nie je poctivým a dobrým príkladom na ilustráciu dôsledkov zmätku pri rušení ÚŠP. Ak by totiž prokurátor lehotu na sťažnosť nezmeškal a sťažnosti podal, nič sa nezmení.
D. Lipšic aj O. Repa v médiách hovorili o rozhodnutiach Špecializovaného trestného súdu, ktorými vyššia súdna úradníčka Michaela Mikulášová dvom obžalovaným v prípade údajnej zločineckej skupiny takáčovcov vrátila finančné prostriedky, ktoré v minulosti dobrovoľne vydali (uznesenia z 20. a 26. marca tohto roka). V tretom prípade ich vrátila dedičovi po obžalovanom, ktorý nedávno zomrel (uznesenie z 22. marca).
Obžalobu v prípade takáčovcov zastupuje prokurátor Michal Šúrek. Hovorkyňa prokuratúry Zuzana Drobová sprostredkovala jeho stanovisko, že jednotlivé rozhodnutia o vrátení peňazí síce boli na Generálnu prokuratúru doručené 22., 26. a 27. marca, teda pár dní potom, čo ich Špecializovaný trestný súd vydal, ale jemu sa dostali do rúk až 5. apríla 2024 so zmeškanou lehotou na podanie sťažností.
„V danej trestnej veci bol spis z dispozícii dozorového prokurátora odňatý v súvislosti so zánikom ÚŠP a prerozdeľovaním vecí už dňa 15. marca 2024 a tento sa mu s príslušným opatrením o výnimke (ide o rozhodnutie, že kauzu môže naďalej riešiť M. Šúrek, pozn. autora) vrátil reálne až 5. apríla, keď už bola zmeškaná lehota na podanie sťažností,“ vysvetlila Z. Drobová. Potiaľto prípad sedí s interpretáciou, ktorú ponúkli pri verejných vystúpeniach D. Lipšic a O. Repa.
Ibaže vyššia súdna úradníčka Špecializovaného trestného súdu M. Mikulášová v rozhodnutí vysvetľuje, že finančné prostriedky je možné nechať zaistené najviac päť rokov a jednotliví obžalovaní ich vydali v roku 2016. Lehota zaistenia preto uplynula už v roku 2021 a nemá inú možnosť než prostriedky vrátiť.
V rozhodnutí sa nepíše, že by M. Šúrek v minulosti žiadal o zaistenie vydaných peňazí a predĺženie ich zaistenia.
Z anonymizovaných rozhodnutí nie je zrejmé, ktorých konkrétnych obžalovaných sa dotýkajú. Nepriamo sa dá identifikovať iba rozhodnutie o vrátení 2500 eur dedičovi po obžalovanom Henrichovi Szücsovi, ktorý zomrel 1. marca tento rok. V tomto prípade by teda došlo k vráteniu finančných prostriedkov bez ohľadu na to, či by prokurátor M. Šúrek stihol podať sťažnosť alebo nie, pretože úmrtie je dôvodom na zastavenie trestného stíhania a následné vrátenie peňazí v úschove súdu.
Koho sa týkajú zvyšné dve rozhodnutia, nie je možné z ich anonymizovanej verzie zistiť. Známe je iba to, že v jednom prípade ide o vrátenie 1800 eur a v druhom prípade o 60-tisíc eur.
V oboch prípadoch obvinení vydali prostriedky dobrovoľne pri domovej prehliadke v roku 2016. Trestný poriadok hovorí, že zaistené smú byť „v úhrne najviac päť rokov“. Aj v týchto dvoch prípadoch by teda sťažnosť asi nič nezmenila, pretože lehota sa už viac nedala predlžovať.
Prečo však zaistenie majetku prokurátor neriešil skôr a argumentuje potrebou podať proti vráteniu peňazí sťažnosť? „Predmetný návrh nebol zo strany dozorového prokurátora podávaný z dôvodu, že mu takúto povinnosť neukladá príslušné ustanovenie Trestného poriadku v rámci súdneho konania. Navyše, v týchto prípadoch uplynulo päťročná lehota už v roku 2021 a doteraz nebolo počas súdneho konania rozhodované v týchto intenciách,“ reagovala hovorkyňa prokuratúry Z. Drobová.
Táto argumentácia M. Šúreka je korektná. Podľa Trestného poriadku prokurátor v súdnom konaní naozaj nemá povinnosť žiadať o predĺženie zaistenia. Zákon však hovorí, že to urobiť môže. V kauze údajnej zločineckej skupiny takzvaných takáčovcov podal prokurátor obžalobu v lete 2021 a podľa zákona bol odvtedy za peňažné prostriedky zodpovedný najmä senát Špecializovaného trestného súdu, ktorému predsedá sudca Ján Buvala.
Celá situácia je ešte o čosi zložitejšia. V roku 2016 totiž v Trestnom poriadku nebola maximálna lehota ich úschovy na účte súdu. Päťročná doba sa tam dostala od roku 2021, odkedy je účinný zákon o správe zaisteného majetku. Prechodné ustanovenia k nemu hovoria, že táto lehota neplatí pre majetok, ktorý bol zaistený prokurátorským príkazom do 31. decembra 2020. Ibaže to nie je prípad troch rozhodnutí z kauzy takáčovcov, pretože v nich ide o dobrovoľné vydanie peňažných prostriedkov. Znamená to, že peniaze im mali byť vrátené už v roku 2021 a podanie sťažnosti proti ich vráteniu by s najväčšou pravdepodobnosťou na tom nič nezmenilo.
