Prejsť na obsah
3. dec 2024 17:20 4 min čítania

Prípad Kažimír sa možno dostane do Luxemburgu skôr a inak

Inšpirovať sa dá otázkami, ktoré vlani položili rumunskí sudcovia.

Tento článok pôvodne vyšiel na webe adamvalcek.sk, preto sa v ňom môže vyskytnúť autorský singulár (formulácie v prvej osobe jednotného čísla) a nesprávne linky na iný obsah (hypertextové odkazy).

Kto číta tento newsletter pravidelne, nebol zaskočený, že sudca Špecializovaného trestného súdu Milan Cisarik pokračuje v hlavnom pojednávaní s obžalovaným guvernérom Národnej banky Slovenska Petrom Kažimírom napriek tomu, že trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu prijalo názor, že kratšie premlčacie doby sa uplatňujú spätne.

Vo vydaniach z 25. augusta a 3. novembra tohto roka som spomínal, že existuje rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa dá uplatniť aj v súvislosti s korupciou pri DPH a podľa ktorého sa nesmie pri takejto trestnej činnosti spätne skracovať premlčacia doba – čo môže byť aj prípad P. Kažimíra.

Môže je dôležitý výraz, pretože na to musí odpovedať opäť iba Súdny dvor Únie. Prípad by sa tam mohol dostať, ak by sudca M. Cisarik mal rovnaký názor a obrátil sa naň s prejudiciálnymi otázkami.

P. Kažimír je totiž trestne stíhaný za podplácanie v súvislosti s údajným vybavovaním „urýchleného a prednostného vyplatenia“ vratiek DPH za výstavbu solárnych elektrární. No iba preto sa nedá automaticky povedať, že spadá do množiny trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie, pri ktorej je zakázané spätné skracovanie premlčacích dôb.

Úplatok síce údajne odovzdal v súvislosti s vyplatením vratiek DPH, ale v prípade solárnych elektrární nešlo o podvod. Naopak, prevádzkovatelia elektrární sa o vyplatenie peňazí s finančnou správou súdili a súdy vyplatenie vratiek odobrili – čo je jeden z kľúčových obhajobných argumentov P. Kažimíra.

Inšpirovať sa dá otázkami, ktoré vlani položili rumunskí sudcovia a na základe ktorých Súdny dvor Únie povedal, že pri trestných činoch poškodzujúcich finančné záujmy Únie nesmie dôjsť k spätnému skráteniu premlčacích dôb. 

Pre kauzu P. Kažimíra sa asi tá najdôležitejšia otázka dá formulovať tak, či sa pod pojmom „podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie“ rozumie aj poskytnutie úplatku za zrýchlené vyplatenie vratky DPH a neoprávnené poskytnutie informácií o konkrétnom daňovom konaní vedenom v súvislosti s DPH, hoci v prípade, ktorého sa tieto podozrivé aktivity dotýkajú bolo samotné uplatnenie a vrátenie DPH oprávnené?

Ak by sudca M. Cisarik zvolil túto cestu, tak trestné konanie proti P. Kažimírovi by bolo prerušené a čakalo by sa na odpoveď zo Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu. Zodpovedanie otázok mu môže trvať niekoľko mesiacov, spravidla nie dlhšie ako rok. 

P. Kažimír by sa proti prerušeniu stíhania a otázkam teoreticky mohol brániť sťažnosťou na Najvyšší súd, že podľa neho sú pre tento prípad nepodstatné, ale po vlaňajšej kritike z Ústavného súdu je nepravdepodobné, že by si Najvyšší súd trúfol zrušiť prerušenie stíhania v takomto prípade.

Kauza guvernéra NBS môže skončiť na Súdnom dvore Európskej únie aj v celkom inom kontexte – v prípade, že by bol nakoniec odsúdený. Ak by bol totiž ešte vo funkcii, mohol by podať žalobu po vzore lotyšského guvernéra z roku 2019. Odsúdenie za úmyselný trestný čin totiž znamená stratu funkcie a okolnosti takéhoto odchodu by mohol preskúmať Súdny dvor EÚ. P. Kažimír bude vo funkcii ďalších sedem mesiacov, môže sa o ňu uchádzať ešte raz, zatiaľ nie je známe, či tak urobí. 

Tento týždeň Denník N informoval, že jeho partnerka Katarína Korecká s rodinou financovala kúpu vily vo Francúzsku prostredníctvom pôžičky, ktorú pôvodne poskytla cyperská spoločnosť Jozefa Brhela st. Bolo to v roku 2014, keď sa realizovalo obstaranie informačných systémov, pre ktoré teraz Jozef Brhel st. so synom stoja pred súdom.

Mohlo by vás zaujímať