Pred pár týždňami Súdny dvor Európskej únie (EÚ) zverejnil informáciu, že Krajský súd v Prešove mu položil otázky v spore, kde vystupuje najväčšia tuzemská retailová banka Slovenská sporiteľňa, čo dávalo tušiť, že pôjde o spotrebiteľský spor s potencionálne veľkým dopadom. Túto predtuchu potvrdzuje uznesenie s otázkami, ktoré krajský súd sprístupnil v uplynulých dňoch.
Súdneho dvora EÚ sa pýta aj to, ako by mali zmluvy o pôžičkách definovať ich trvanie. Musí tam byť explicitné vymedzenie času? Napríklad, že zmluva sa uzatvára na päť rokov alebo do 31. decembra konkrétneho roka? Alebo postačí, že sa trvanie zmluvy dá odvodiť od iných jej ustanovení?
Samotný Krajský súd v Prešove sa podľa odôvodnenia otázok prikláňa k tomu, že trvanie zmluvy by malo byť dohodnuté explicitným časovým údajom, ale sám o tom rozhodnúť nemôže.
Obsah zmlúv k pôžičkám totiž upravuje európska smernica o spotrebiteľských úveroch. Píše sa v nej, že v zmluve sa „zrozumiteľne a stručne uvedie dĺžka jej trvania“ a iba Súdny dvor EÚ má právomoc interpretovať, čo konkrétne to znamená.
V prípade, ktorý krajský súd rieši, banka v zmluve o spotrebiteľskom úvere konkrétny dátum nemala. Píše sa v nej, že „zmluva sa uzatvára na dobu určitú až do úplného vyrovnania všetkých vzťahov, ktoré vznikli v súvislosti s úverom“.
Podobne to majú vyriešené aj niektoré ďalšie finančné inštitúcie, pretože takáto formulácia uľahčuje a tak aj zlacňuje administráciu úverov. Ak by mala zmluva o pôžičke natvrdo stanovený dátum ukončenia a klient by chcel splácať o polroka dlhšie, musel by k tomu s bankou podpísať osobný dodatok o predĺžení zmluvy. Komplikácie by to prinieslo aj pri zmluve o kreditnej karte alebo povolenom prečerpaní na bežnom účte.
V tomto prípade spor iniciovali dvaja klienti Slovenskej sporiteľne, ktorí banku zažalovali o vrátenie úrokov a poplatkov za úver. Argumentujú, že v zmluve nebolo uvedené jej trvanie a ani podrobnosti nevyhnutné na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), čo by malo podľa zákona za následok, že úver je bezúročný a bezpoplatkový.
Krajský súd v Prešove sa Súdneho dvora EÚ pýta aj ďalšie otázky. Napríklad, či musia byť zmluve explicitne označené predpoklady na výpočet RPMN alebo stačí, že si ich spotrebiteľ vyvodí zo zmluvnej dokumentácie.
„Krajský súd sa domnieva, že bežný spotrebiteľ nedokáže identifikovať všetky predpoklady na výpočet RPMN zo zmluvy, ktorá má veľký počet strán. V dotknutej veci má zmluva a štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere desať strán,“ uviedol senát sudcov Jozefa Angeloviča, Mareka Kohúta a sudkyne Jany Jančíkovej.
Súdny dvor EÚ najprv posúdi, či sú otázky krajského súdu prípustné. Ak áno, návrh odpovedí pripraví generálny advokát a následne definitívnu odpoveď vyhlási súd. Potrvá to mesiace.
Ak sa Súdny dvor EÚ prikloní k argumentom krajského súdu, môže to viesť k zvýšeniu byrokracie pri pôžičkách a tiež k iniciovaniu klientských sporov o vrátenie už zaplatených úrokov pri podobných úveroch.
