Súdny dvor Európskej únie (EÚ) tento týždeň zrušil povinnosť členských štátov plošne zverejňovať informácie o konečných užívateľoch výhod firiem, ktoré sú v nich registrované. Konečný užívateľ výhod je výraz pre skutočného vlastníka obchodnej spoločnosti, ktorý z nej nakoniec profituje alebo ju ovláda – bez ohľadu na to, ako zložitú vlastnícku štruktúru na to používa.
Plošné zverejňovanie identity skutočných vlastníkov je podľa súdu neproporcionálne. Zjednodušene, ide o príliš široký zásah do ich súkromia vzhľadom na to, čo sú potencionálne benefity takéhoto zverejňovania. Súd vychádzal z predpokladu, že boj s praním špinavých peňazí je najmä úlohou vládnych inštitúcií a pripustil, že sa doň môžu zapojiť novinári a mimovládne organizácie, nie však všetka verejnosť.
V plošnom zverejňovaní identity skutočných vlastníkov vidí riziká – možnosť profilovať vlastníkov podľa hodnoty majetku, podľa sektorov, krajiny, miesta bydliska a podobne. Títo ľudia tak môžu byť ľahším cieľom podvodníkov, vydieračov či únoscov.
Reakcie na rozsudok sa líšia naprieč Úniou. Napríklad vplyvný holandský zamestnávateľský zväz VNO-NCW na rozsudok reagoval slovami, že „ide o skutočnú ochranu súkromia, je to míľnik pre mnohé rodinné firmy, ktoré už roky kritizujú toto narúšanie súkromia“.
Kontrolné a protikorupčné organizácie sú naopak sklamané.
„Nestotožňujem sa s odôvodnením, pretože rozsudok podceňuje úlohu verejnosti v tom, ako môže prispieť k odhaľovaniu skrytých vlastníkov,“ povedal partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c a spoluautor slovenského protischránkového zákona Andrej Leontiev v relácii RTVS Správy a komentáre.
Pripomenul, že napríklad konflikt záujmov bývalého českého premiéra oligarchu Andreja Babiša začala Európska komisia skúmať na základe podnetu od mimovládnej organizácie Transparency International, ktorá vychádzala práve z údajov protischránkového registra – Babiš je podľa nich konečným užívateľom zvereneckých fondov, do ktorých vložil svoje bohatstvo. Leontiev spomenul aj to, že 95 percent podnetov s pochybnosťami o správnosti údajov v protischránkovom registri prišlo od mimovládnych organizácií a novinárov.
„Hlavne v krajinách bývalého východného bloku, kde sú kontrolné orgány personálne a finančne poddimenzované, sa nemôžeme spoliehať, že pranie špinavých peňazí a konflikty budú odhaľovať iba oni. My verejnosť potrebujeme,“ povedal.
Prvé krajiny vypli časť registrov
Kým inokedy trvá prispôsobenie sa zásadným rozhodnutiam Súdneho dvora EÚ aspoň týždne, častejšie mesiace, tu to boli hodiny. Na rozsudok z utorkabezprostredne reagovalo Luxembursko, ktoré vyplo zverejňovanie konečných užívateľov výhod v obchodnom registri. Nasledovalo Holandsko a v piatok vypla túto časť registra Malta.
Na Slovensku sa dáta o konečných užívateľoch výhod obchodných spoločností, občianskych združení, nadácií a ostatných mimovládnych organizácií zverejňujú v Registri právnických osôb. V čase vydania tohto newslettra tam boli naďalej dostupné, ale dá sa predpokladať, že v nasledujúcich týždňoch sa to zmení.
„Tento portál pravdepodobne bude musieť byť zabezpečený tak, aby verejnosť bez registrácie doň nemohla nahliadať,“ povedal v RTVS Leontiev.
Údaje o skutočných vlastníkoch by mali byť po novom dostupné orgánom presadzovania práva a tiež takzvaným povinným osobám, čo sú banky, advokáti, notári a podobné profesie.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ však stanovuje, že dáta by mali byť naďalej prístupné aj novinárom a kontrolným mimovládnym organizáciám. Práve im rozhodnutie Súdneho dvora EÚ nateraz sťaží preverovanie najmä cezhraničných transakcií a obchodov, v ktorých vystupujú firmy s vlastníkmi z rôznych štátov Únie. Ale nakoniec môže viesť k tomu, že sa nájde rovnováha medzi ochranou súkromia vlastníkov podnikov a záujmom na odhaľovanie podozrivých štruktúr a transakcií.
Rozsudok má totiž v sebe aj dve významné pozitíva – vyslovene legitimizuje prístup novinárov a mimovládnych organizácií k neverejným dátam o vlastníkoch firiem a zároveň pripúšťa, že napríklad v prípade verejných obstarávaní či iných transakcií s verejným sektorom je aj plošné zverejňovanie identity skutočných vlastníkov v poriadku.
Rozsudok by sa preto nemal dotknúť osobitného slovenského protischránkového registra – Registra partnerov verejného sektora.
História
Plošné zverejňovanie identity skutočných vlastníkov malo zúžiť priestor na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti – pranie špinavých peňazí.
Európska komisia ho navrhla v atmosfére, ktorú výrazne formovali úniky dôverných bankových a obchodných informácií o pôsobení anonymných schránkových firiem.
Išlo najmä o prípady LuxLeaks (2014) o podvádzaní s daňami cez schránkové firmy, SwissLeaks (2015) o zneužívaní švajčiarskej pobočky banky HSBC na skrývanie majetku a obchádzanie platenia daní a nakoniec Panama Papers(2016), čo bol dovtedy najväčší únik dôverných dokumentov z panamskej právnickej kancelárie Mossack Fonseca. Týkal sa aj Slovenska.
Mimovládne kontrolné a protikorupčné organizácie, novinári, ale aj niektoré vládne inštitúte na boj proti praniu špinavých peňazí a kontrolu výberu daní v reakcii na tieto prípady volali po vyššej transparentnosti skutočných vlastníkov a zjednotení pravidiel ich reportovania. Európska komisia ich vypočula a v atmosfére širokej verejnej kritiky schránkových firiem a anonymného vlastníctva sa jej politicky podarilo presadiť plošné zverejňovanie identity skutočných vlastníkov.
Predpokladá sa, že v ďalšom nariadení o boji proti praniu špinavých peňazí sa Komisia opätovne pokúsi o zavedenie jednotných pravidiel zverejňovania tak, aby to bolo v súlade s názorom Súdneho dvora EÚ.
Vplyv na Slovensko
- Rozsudok Súdneho dvora EÚ bude mať vplyv iba na údaje o konečných užívateľoch výhod v spomínanom Registri právnických osôb. Práve tu sa totiž zverejňujú údaje podľa spoločných európskych pravidiel. Zverejňujú sa tam skutoční vlastníci obchodných spoločností a mimovládnych organizácií bez ohľadu na ich hospodárske postavenie (nezáleží, či ide o malú alebo veľkú organizáciu, či je ekonomicky aktívna alebo či obchoduje so štátom). Správnosť údajov nikto nekontroluje, zodpovedajú za ne firmy a organizácie, ktoré ich do registra reportujú. Verejnosť sa nemôže obrátiť na žiadnu inštitúciu, ak zistí, že informácie nesedia so skutočnosťou. Údaje o konečných užívateľoch výhod pravdepodobne ostanú v neverejnej časti Registra právnických osôb, ktorá bude podmienená registráciou alebo použitím elektronického občianskeho preukazu.
- Rozsudok by nemal mať žiaden vplyv na Register partnerov verejného sektora (RPVS), takzvaný protischránkový register. Ide o osobitný typ registra konečných užívateľov výhod, ktorý presadila bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Zákon k nemu bol prijatý v roku 2016, dva roky pred schválením spoločného európskeho rámca o zverejňovaní identity vlastníkov všetkých firiem. V RPVS sa zverejňujú koneční užívatelia výhod iba tých obchodných spoločností a organizácií, ktoré majú významnejšie hospodárske vzťahy s verejným sektorom – dodávatelia, prijímatelia dotácií a podobne. Sú tam aj firmy, ktoré s verejným sektorom neobchodujú, ale podnikajú v regulovaných sektoroch, čo ospravedlňuje plošnú transparentnosť ich vlastníkov (zdravotníctvo, energetika, médiá a podobne). Údaje v tomto registri sú kontrolované – za ich správnosť ručia advokáti, notári či bankári, ktorí sú oprávnení nechať vlastníkov do registra zapísať. Ak komukoľvek zverejnené údaje nesedia, môže poslať Okresnému súdu Žilina podnet, aby ich správnosť preveril „Register partnerov verejného sektora podľa našej interpretácie dostal výnimku a bude môcť naďalej zverejňovať osobné údaje konečných užívateľov výhod,“ uviedol v RTVS spoluautor protischránkového zákona advokát Andrej Leontiev. Rozsudok Súdneho dvora EÚ totiž pripúšťa, že v prípade „činností verejnej povahy, vrátane použitia verejných prostriedkov“ môže byť plošné zverejňovanie identity skutočných vlastníkov v poriadku.
Problém s legitímnym záujmom
Súdny dvor EÚ v rozsudku píše, že údaje o konečných užívateľoch výhod môžu byť naďalej prístupné osobám, ktoré sa preukážu „legitímnym záujmom“. Zástupca Európskej komisie na pojednávaní vysvetľoval, že už pri príprave plošného zverejňovania identity skutočných vlastníkov sa zamýšľali, že by podmienili prístup k údajom registráciou a preukazovaním legitímneho záujmu, ale nakoniec od toho upustili.
Rôzni úradníci v každej členskej krajine by totiž mohli rôzne interpretovať, čo znamená legitímny záujem na prístup k identite vlastníkov. „Mohlo by to viesť k svojvoľným rozhodnutiam,“ vysvetľovala Komisia.
Súdny dvor EÚ to nepresvedčilo. „Prípadné ťažkosti s presným vymedzením predpokladov a podmienok, za ktorých môže mať verejnosť prístup k informáciám o konečných užívateľoch výhod, nemôže odôvodniť to, aby sa stanovil prístup širokej verejnosti k týmto informáciám,“ píše sa v rozhodnutí.
Rozsudok však napriek ostatným okolnostiam znamená výrazné posilnenie oprávnení novinárov a mimovládnych kontrolných organizácií. Súd totiž prvýkrát explicitne sformuloval, že novinári majú legitímny záujem na prístup k inak neverejným údajom o vlastníkoch firiem:
„V rozsahu, v akom sa v tomto odôvodnení uvádza, že prístup širokej verejnosti k informáciám o konečných užívateľoch výhod umožňuje väčšiu kontrolu informácií občianskou spoločnosťou, a v akom sa z tohto dôvodu výslovne spomína tlač a organizácie občianskej spoločnosti, treba uviesť, že tak tlač, ako aj organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa spájajú s predchádzaním a bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, majú legitímny záujem na prístupe k informáciám o konečných užívateľoch výhod.“
Ak teda teraz začínajú jednotlivé štáty schovávať údaje o konečných užívateľoch výhod pod registráciu, tak novinári by ju mali získať. Platiť by to malo celoeurópsky. Maltský register by teda mal poskytnúť možnosť vyhľadávať skutočných vlastníkov slovenskému novinárovi a naopak.
Praktický problém však rozsudok môže priniesť pri takzvanom risk manažmente. Rozsudok totiž pripúšťa, že legitímny záujem na tieto údaje majú aj osoby, „ktoré chcú poznať totožnosť konečných užívateľov výhod podnikateľských subjektov alebo iných právnych subjektov z dôvodu, že môžu s nimi uzavrieť transakcie“. Nevedno, ako sa toto bude v každom jednotlivom prípade skúmať.
Napríklad na Slovensku teraz Register právnických osôb zverejňuje identitu skutočných vlastníkov aj cez aplikačné rozhranie a cez to sa tieto informácie automaticky dostávajú do analytických služieb ako FinStat alebo IndexPodnikatela.sk, ktoré podniky využívajú na preverovanie spoľahlivosti obchodných partnerov. Po rozsudku o túto možnosť prídu.
Budú po novom musieť podnikatelia v každom jednotlivom prípade vysvetľovať úradom, že si chcú preveriť spoľahlivosť obchodného partnera? A čo na to bude stačiť? Iba zmienka, že sa s ním chystajú uzatvoriť zmluvu? Alebo budú musieť byť rokovania v nejakej pokročilej fáze? Kto to bude posudzovať?
