V stredu v Bratislave Transparency International Slovensko zorganizovala medzinárodnú konferenciu Kam tečú naše peniaze o protischránkovej legislatíve v Európe a na Slovensku s výbornou zostavou spíkrov (prišli sem zástupcovia iniciatívy Open Ownership, organizácie Tax Justice Norway či centrály Transparency International).
Konferencii predchádzal okrúhly stôl v utorok, kde sa za účasti ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, sudcu registrového Okresného súdu Žilina Jaroslava Maceka a ďalších kľúčových zainteresovaných strán bilancovalo šesť rokov účinnosti slovenského protischránkového registra, ktorý v roku 2016 presadila vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
Pretože som sa zúčastnil okrúhleho stola a neskôr som vystúpil na konferencii (jednotlivé prezentácie nájdete tu), tak sa chcem podeliť s pocitmi a poznatkami:
Nátresk. V stredu som nebol na konferencii od rána, prišiel som až okolo desiatej. To práve v stredne veľkej konferenčnej miestnosti hotela Falkensteiner v centre hlavného mesta prezentoval advokát Andrej Leontiev z kancelárie TaylorWessing, ktorý je spoluautorom zákona o registri partnerov verejného sektora.
Už som si nemal kam sadnúť a zďaleka som nebol jediný. Konferenčná miestnosť bola taká plná, že neskôr cez prestávku organizátori dokladali stoličky. Takýto veľký záujem pretrval až do popoludňajšej diskusie, kedy záujem už trochu opadol.
Keď ma sem pred mesiacmi z Transparency International pozývali, takýto veľký záujem som nečakal, predpokladal som totiž, že ani medzi odbornou verejnosťou nepatrí protischránková legislatíva k mainstreamu.
Potešilo ma, že som sa zmýlil a dodalo energiu, že má zmysel vývoj protischránkovej legislatívy naďalej sledovať a aktívne ju využívať.
Slovensko trend-setterom. Druhá pozitívna správa – všetci zahraniční spíkri (Česko, Nemecko, Nórsko, Veľká Británia) vnímajú slovenský register partnerov verejného sektora ako inovatívny a inšpirujúci nástroj. Oproti iným registrom v zahraničí totiž kombinuje publicitu zapísaných údajov (ktokoľvek kedykoľvek môže vidieť, kto sú skutoční vlastníci firiem, ktoré obchodujú so štátom a samosprávou a cez aké štruktúry ich vlastnia) s (v zásade) nezávislým overením údajov pred ich zapísaním do registra (za správnosť identifikácie skutočného vlastníka zodpovedajú profesionáli, najmä advokáti a notári), vysokými sankciami (zákaz činnosti pre manažérov, mnohomiliónové pokuty) a participáciou verejnosti na spätnom overovaní pravdivosti údajov (ktokoľvek môže spochybniť správnosť údajov v registri a v následnom súdnom konaní má verejnosť a teda aj novinári silné postavenie, môžu predkladať dôkazy, navrhovať svedkov a so súhlasom sudcu im klásť otázky).
Nevyhnutné zmeny. Na okruhom stole s ministerkou spravodlivosti sa zas preberali aj možné budúce zmeny zákona o registri partnerov verejného sektora. Spomeniem dve, ktoré z pohľadu verejnosti môžu byť najviditeľnejšie, ak by boli presadené.
Už krátko potom, čo začal protischránkový register naozaj fungovať (2017-2018), začalo ministerstvo vtedy ešte vedené Luciou Žitňanskou pripravovať novelu, ktorá mala priniesť takzvanú vyvrátiteľnú domnienku konania v zhode.
Znie to síce zložito, ale podstata je relatívne jednoduchá – dostať do registra rodinných príslušníkov a dôverných biznis partnerov, na ktorých skutoční vlastníci v pozadí prepíšu svoje firmy a tvária sa, že s nimi nič nemajú, prípadne ide o ľudí, ktorí naozaj ani skryto nevlastnia významnejší (alebo žiaden) podiel, no svojou autoritou, napríklad na základe kamarátskeho alebo rodinného puta, zasahujú do chodu spoločností alebo z nej majú úžitok.
Už teraz zákon hovorí, že skutočným vlastníkom je i osoba, ktorá sama osebe nevlastní v konkrétnej firme žiaden podiel, alebo so skutočným vlastníkom koná v zhode alebo spoločným postupom. Ibaže vzhľadom na rozhodnutia súdov a odbornú literatúru o tom, čo to konanie v zhode a konanie spoločným postupom vlastne je (znamená), sme sa dostali do stavu, kedy je pre kohokoľvek mimo okruhu dôverných vzťahov medzi podnikateľmi prakticky nemožné preukázať, že niekto takto koná.
Sudca Macek preto skoncipoval návrh vyvrátiteľnej domnienky, podľa ktorej medzi rodinnými príslušníkmi či dlhoročnými biznis partnermi by sa predpokladalo, že v zhode konajú a mohli by to sami vyvrátiť (pretože pre nich bude takéto vyvrátenie jednoduchšie).
Žitňanská v roku 2018 takúto zmenu podporila, ale v marci toho roku z pozície odišla. Po nej prišiel Gábor Gál. V pripomienkovom konaní schytala vyvrátiteľná domnienka konania v zhode rozsiahlu kritiku. Gál ju napriek tomu síce poslal do parlamentu, ale nakoniec potichu počas rokovania parlamentných výberov z návrhu zákona vypadla.
Dopyt po nej naďalej existuje a Kolíková túto zmenu odborne podporuje, ale upozornila, že vzhľadom na povahu protischránkovej legislatívy by bolo dobré, aby išli do legislatívneho procesu iba také zmeny, ktoré budú mať podporu celej koalície.
Keďže koalícia je v neustálom kŕči, presadenie vyvrátiteľnej domnienky konania v zhode vidím skôr nepravdepodobne.
Druhou významnou zmenou by bol presun právomoci trestať pracovníkov verejného sektora za podpisovanie zmlúv s firmami, ktoré majú byť v protischránkovom registri, ale nie sú tam. Teraz majú túto právomoc okresné úrady a podľa pracovného návrhu by prešla na registrový Okresný súd Žilina. Aj táto zmena má Kolíkovej podporu, ale ide o rovnako politicky citlivú tému.
Je to podobné ako už takmer desať rokov trvajúca diskusia o novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá by umožnila komukoľvek (alebo aspoň vybranej inštitúcii, napríklad prokuratúre) podať žalobu o určenie, že nezverejnená zmluva je naozaj neplatná ako to hovorí zákon. Jedna vec totiž je, že máme legislatívu, ktorá hovorí, že nezverejnená zmluva akoby ani neexistovala, druhá vec je, že niet nástroja, ktorým prinútiť funkcionárov, aby podľa takej zmluvy nikomu neplatili, ak oni sami podľa takejto neplatnej zmluvy platiť chcú.
Pri protischránkovom registri je to rovnako. Na jednej strane máme legislatívu, ktorá firmám káže, aby odhalili skutočných vlastníkov, ak chcú obchodovať s verejným sektorom, ale nemáme efektívny nástroj, ako nútiť funkcionárov, aby neuzatvárali a nedodržiavali zmluvy s firmami, ktoré v registri nie sú, ak to oni sami robiť nechcú.
Obavy. Posledná poznámka ku konferencii súvisí s opakovane znejúcimi informáciami o stanovisku generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie z januára tohto roka, ktoré, ak ho Súdny dvor príjme, môže v budúcnosti byť zámienkou pre politikov, aby protischránkové registre neboli všeobecne verejné.
V praxi to môže znamenať všeličo – od povinnosti zaevidovať sa pred nahliadnutím do registra, aby registrový orgán vedel, kto a čo v registri hľadá až po obmedzenie prístupu verejnosti do registra a naviazanie na konkrétny právny záujem (zvedavosť ani novinárske povolanie nie sú, samé osebe, dostatočným právnym záujmom).
Na Slovensku, v krajine, kde novinári nemôžu neobmedzene vyhľadávať (analyzovať) v celonárodných údajoch katastra nehnuteľností, pretože ochrana súkromia, ale môžu zaplatiť (nie málo peňazí) na to určenej štátnej inštitúcii, aby také vyhľadanie urobila za nich a poskytla im vyfiltrované dáta, mám zo stanoviska generálneho advokáta obavy. Ide však iba o stanovisko (návrh), definitívne rozhodnutie bude na sudcoch Súdneho dvora Európskej únie.
