Ústavný súd odmietol sťažnosť spoločnosti LeikTec v súvislosti s jej výmazom z protischránkového registra. Vďaka tomu sme sa dozvedeli aj dve nové informácie o tomto prípade (nájdete ich v odrážkach nižšie, ale koho zaujíma kontext, tak nech smelo číta ďalej).
Firma LeikTec bola v minulosti spájaná s bývalým ministrom financií a dopravy za Smer Jánom Počiatkom. Podnikala s informačno-komunikačnými technológiami. Verejnosť ju môže poznať pod pôvodným menom Anext, ktoré zmenila v roku 2018.
LeikTec sa obrátila na Ústavný súd ešte v roku 2020. Okresný súd Žilina ju vtedy vymazal z Registra partnerov verejného sektora (oficiálny názov pre protischránkový register), pretože nezdokladovala, u koho nakoniec skončil zisk z jej podnikania v miliónoch eur.
Bez zápisu v protischránkovom registri spoločnosť nemôže obchodovať so štátom.
V minulosti bol LeikTec ešte pod názvom Anext významným subdodávateľom verejných IT zákaziek. Za prvej a druhej vlády Roberta Fica (Smer) sa podieľala na dodávke eHealthu – elektronických služieb v zdravotníctve, štátnych elektronických schránok a portálu Slovensko.sk alebo informačného systému finančnej správy.
Čomu sa firma venuje teraz, nevedno, jej starý web už nefunguje, nový nemá a tri roky neuložila do registra účtovných závierok svoje výkazy.
Ústavný súd o sťažnosti LeikTec rozhodol až po dvoch rokoch teraz v apríli a rozhodnutie je relatívne krátke. Ale kľúčové je, že Ústavný súd uznal, že pochybnosti Okresného súdu Žilina o tom, kde naozaj skončil zisk z IT zákaziek, boli opodstatnené.
„Dôvody (výmazu, pozn. autora) sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem,“ uviedol Ústavný súd.
Účtovník a právnici
Reportér Aktuality.sk Ján Kuciak ešte v roku 2016 zverejnil niekoľko indícií, ktoré podporovali informácie z obchodných kuloárov, že prospech z Anextu má skrytým spôsobom Počiatek.
Účtovníctvo firme viedol Počiatkov priateľ Branislav Kušík.
Väčšinovú akcionárku Anextu Katarínu Hajduovú zas na valných zhromaždeniach firmy zastupoval advokát Daniel Fundárek, ktorý v minulosti pôsobil s Počiatkom a bývalým ministrom vnútra Robertom Kaliňákom v orgánoch iných firiem.
Fundárek robil aj pre IT firmu Sevitech z podnikateľskej skupiny oligarchu Jozefa Brhela, ktorého špeciálna prokuratúra tento rok obžalovala v súvislosti s údajne nevýhodnými a skorumpovanými nákupmi IT systémov finančnou správou.
Po Kuciakovej vražde jeho kolega Martin Turček z Aktuality.sk využil protischránkový zákon a upozornil Okresný súd Žilina na tieto súvislosti. Pridal k nim aj ďalšie indície, napríklad tú, že Anext sídlil v kancelárskych priestoroch, ktoré patria Brhelovej podnikateľskej skupine.
Okresný súd Žilina to začal preverovať až nakoniec neuveril, že Katarína Hajduová naozaj bola skutočnou majiteľkou Anextu. Sudca Jaroslav Macek totiž zistil, že v rokoch 2017 a 2018 došlo k účelovému prevodu akcií Anextu.
Hajduová ich v podstate darovala cyperskej firme LASERTON HOLDINGS. Macek neuveril jej výpovedi, že ich previedla zadarmo, lebo mala psychické problémy a spoločnosť podľa nej nefungovala. V skutočnosti bol vo firme nahromadený nerozdelený zisk za 11 miliónov eur. Hajduová o ňom tvrdila, že to nie sú skutočné peniaze. „Firma smerovala ku krachu a tieto peniaze som nikdy nevidela,“ tvrdila.
Ibaže okamžite potom, čo Hajduová akcie zadarmo previedla na Cyprus, firma LASERTON HOLDINGS rozhodla o výplate tohto údajne „nereálneho“ zisku a k jeho výplate aj naozaj došlo.
„Boli síce predložené výpisy z účtov preukazujúce vyplatenie zisku jeho formálnemu akcionárovi spoločnosti LASERTON HOLDINGS, ale ďalšie nakladanie s vyplatenými finančnými prostriedkami doložené nebolo. Súd preto nemal možnosť posúdiť, u ktorých fyzických osôb v konečnom dôsledku hospodársky prospech skončil,“ vysvetlil sudca Macek v rozhodnutí, prečo Anext vymazal z protischránkového registra.
6,4 milióna za 18 500 eur
A teraz tie dva sľúbené zaujímavé momenty z rozhodnutia Ústavného súdu:
- Sudca Macek vyhodnotil prevod Hajduovej akcií na Cyprus ako účelovú transakciu aj preto, že firma LASERTON HOLDINGS ostala vlastníkom akcií iba krátko. V podstate rozhodla iba o výplate zisku, počkala na prvých 4,6 milióna eur a následne LASERTON akcie previedol ďalej na českú firmu Axioma Europe. Sudca Macek sa pozastavil nad tým, že tento prevod sa realizoval za „v podstate symbolickú cenu“. Konkrétnu sumu Okresný súd Žilina v minulosti z rozhodnutia vymazal pre ochranu obchodného tajomstva. Ústavný súd ju teraz zverejnil. Akú hodnotu má teda väčšinový podiel vo firme, v ktorej ostáva nerozdelený zisk vo výške 6,4 milióna eur? 18 500 eur. Osemnásťtisíc päťsto eur!
- Z vyše 5500 advokátov na Slovensku si firma LeikTec pre zastupovanie na Ústavnom súde vybrala advokátku Líviu Krnčokovú. Bola dlhodobo považovaná za blízku spolupracovníčku bratislavského krajského predsedu Smeru Martina Glváča. V rokoch 1999 až 2004 bola Krnčoková konateľkou Agentúry Smer, čo je dcérska firma Smeru. Tento výber poukazuje prinajmenšom na to, že „bublina“ sociálnych kontaktov firmy LeikTec a kontaktov činovníkov Smeru je podobná alebo rovnaká.
