Tento týždeň mi Krajský súd v Bratislave poslal písomné vyhotovenie rozsudku, ktorým vyhovel žalobe v súvislosti s nesprístupnením príkazov na domové prehliadky z vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka. Krátko som ho spomínal už v 13. vydaní Bez názvu z 24. júna 2022, keď bol vyhlásený.
Krajskí sudcovia Michal Dzurdzík, Jeannette Hajdinová a Vlastimil Pavlikovský v písomnom vyhotovení rozsudku ponúkajú podnetné čítanie a preto sa chcem oň podeliť.
Prehliadky u Vadalu. Po vražde Jána Kuciaka vo februári 2018 Aktuality.sk a ďalšie médiá zverejnili jeho posledný nedokončený článok o pôsobení talianskej mafie ‚Ndrangheta na Slovensku. O pár dní urobila polícia domové prehliadky u Antonina Vadalu, ústrednej postavy tohto článku. Vadala mal v minulosti vzťah s Máriou Troškovou, asistentkou vtedajšieho premiéra Roberta Fica zo Smeru.
Stačil na nariadenie prehliadok článok s podozreniami proti Vadalovi a výpovede novinárov, ktorí na ňom spolupracovali? Alebo mala polícia vtedy proti nemu aj ďalšie dôkazy? To boli otázky, ktoré som si kládol a tak som požiadal Špecializovaný trestný súd, aby mi sprístupnil príkazy na tieto prehliadky.
Súd žiadosti o informácie opakovane nevyhovel s argumentom, že ide o utajované skutočnosti. Oponoval som, že to nie je pravda, pretože príkazy na domovú prehliadku sa utajujú na presne stanovenú dobu – do ich začiatku.
Ak by sa utajovali donekonečna, neboli by ich možné doručiť vlastníkovi nehnuteľnosti, čo je podľa Trestného poriadku nevyhnutné. Vlastník, ak sám nie je trestne stíhaný, totiž podľa zákona nemá špeciálne právo na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou.
Ministerstvo spravodlivosti ako odvolací orgán štyrikrát rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu o neposkytnutí príkazov zrušilo, ale piaty raz ho potvrdilo. Jednoducho trvalo na tom, že príkazy sú aj po vykonaní domových prehliadok utajené.
Prípad sa tak dostal pred Krajský súd v Bratislave.
Logický argument bez odpovede. Sudcovia Dzurdzík, Hajdinová a Pavlikovský v rozsudku zdôraznili, že som žiadal sprístupniť naozaj chúlostivé súdne rozhodnutia, navyše v prípade neskončeného vyšetrovania. V takýchto prípadoch podľa nich naozaj existuje potreba pristupovať k poskytovaniu informácií nanajvýš obozretne, aby nedošlo k vyzradeniu výsledkov operatívno-pátracej činnosti, čo by mohlo ohroziť schopnosť polície a prokuratúry predchádzať trestnej činnosti, vyhľadávať a odhaľovať ju.
Ale vzápätí dodali, že argument ministerstva spravodlivosti a Špecializovaného trestného súdu, že práve preto nemôžu poskytnúť príkazy na zrealizované domové prehliadky z vyšetrovania Kuciakovej vraždy je „nepresvedčivý a nedostatočný“.
„Chýbali dôvody o potrebe nesprístupnenia vzhľadom na fakt, že pri realizácii príkazov sa všetky zainteresované osoby aj tak oboznámili s ich obsahom, ako aj bezpochyby získali poznatok o operatívnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, teda že sú operatívne rozpracované,“ píše sa v rozsudku.
„Žalobca pri tejto námietky použil logický argument, že príkazy na vykonanie domovej prehliadky sa utajujú na vopred stanovenú lehotu, t. j. do momentu ich realizácie, pretože sa doručujú vlastníkovi alebo užívateľovi nehnuteľnosti. (…) Ak by teda príkazy stále predstavovali utajovanú skutočnosť, nebolo by ich možné doručiť dotknutým osobám a tieto by s ich obsahom za žiadnych okolností nemohli byť oboznámené,“ pokračuje rozsudok.
„Ak sa teda vlastník, resp. užívateľ (nehnuteľnosti) oboznamuje s obsahom príkazov, nemôže už ísť o utajovanú skutočnosť a obsah sa môže voľne ďalej šíriť širokému neurčitému počtu osôb.“
Utajenie sa dá overiť. Nie, že nie. Keď ktokoľvek žiada o informácie, ktoré môžu byť utajené, tak má len málo možností ako dokázať, že medzičasom boli odtajnené, ak dotknutá verejná inštitúcia tvrdí, že naďalej sú utajené.
V tomto prípade to bolo o čosti ľahšie, pretože som si pomáhal nariadením ministerstva vnútra, príkazom generálneho prokuratúra aj metodickým usmernením úradu zvláštnych policajných činností, čo sú všetko dokumenty, podľa ktorých sa príkazy na domové prehliadky utajujú iba do začiatku ich realizácie a potom sa odtajnia. Aj tento argument považoval Krajský súd v Bratislave za rozumný a chýbalo mu, že naň ministerstvo spravodlivosti nereagovalo.
V roku 2018 som tvrdil, že ak by aj tieto dokumenty nestačili, dá sa aj inak overiť, či sú príkazy naďalej utajené alebo nie. Stačí sa pozrieť do takzvaných administratívnych pomôcok, čo sú rôzne protokoly, evidencie a zošity. Zapisuje sa do nich akákoľvek manipulácia s utajovanými skutočnosťami. Treba do nich zapísať aj odtajnenie.
Krajskí sudcovia Dzurdzík, Hajdinová a Pavlikovský s týmto pohľadom súhlasili, ale pritom zdôraznili, že žiadosti o informácie nie sú nástrojom na iniciovanie odtajnenia informácií.
„Súd súhlasí s (ministerstvom), že zákon o slobode informácií nedáva orgánom konajúcim o individuálnej žiadosti priestor na polemizovanie s dôvodmi utajenia alebo trvaním týchto dôvodov,“ píše sa v rozsudku.
Ale to podľa sudcov nevylučuje, aby si Špecializovaný trestný súd alebo ministerstvo pri vybavovaní žiadosti overili, či sú príkazy na domovú prehliadku v administratívnych pomôckach naďalej evidované ako utajené.
Zákaz poskytovania príkazov nie je absolútny. Odkedy som v roku 2018 požiadal o sprístupnenie príkazov na domovú prehliadku u Vadalu, došlo k významnej zmene v pravidlách poskytovania súdnych rozhodnutí. Parlament schválil novelu zákona o súdoch, podľa ktorej príkazy na domovú prehliadku alebo odpočúvanie sa nesmú za žiadnych okolností sprístupniť.
Presadil ju vtedajší minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) potom, čo pár ľudí (vrátane mňa) legálne získalo napríklad vyčiernené súdne súhlasy s poskytnutím metadát z telefónov ruského veľvyslanectva a podobné citlivé súhlasy. Tieto rozhodnutia sa formálne nemôžu utajovať, pretože sa musia doručiť aj takým telekomunikačným operátorom, ktorí nemajú bezpečnostnú previerku. Ak by boli utajené, nedokázali by sa s nimi oboznámiť a splniť ich.
Ako najlepší nápad vtedy ministerstvu prišlo, že rozhodnutia úplne vyjme spod informačnej povinnosti. Išli sme z extrému do extrému.
Prezident Andrej Kiska novelu vetoval a označil ju za protiústavnú. Krajskému súdu v Bratislave som preto z dôvodov, ktoré formuloval už Kiska, navrhol, aby konanie o žalobe proti ministerstvu prerušil a obrátil sa na Ústavný súd, aby Gálovu novelu posúdil. Krajskí sudcovia tomuto návrhu nevyhoveli, pretože podľa nich sa dá zákon naďalej interpretovať tak, že príkazy na domovú prehliadku je možné sprístupniť.
Pri zákaze ich poskytovania totiž parlament nechal v zákone odkaz na ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré sa uplatňujú pri podaní žiadosti o poskytnutie príkazov. „Ak by zákonodarca mal úmysel vždy explicitne vylúčiť napríklad príkazy podľa Trestného poriadku a to bez akejkoľvek možnosti ich sprístupnenia, neodkazoval by spätne na príslušné ustanovenia zákon o slobode informácií, ktoré sa aplikujú v prípade podanie žiadosti o sprístupnenie informácie,“ píše sa v rozsudku.
Ide o relatívne krkolomnú interpretáciu, ale v zásade správnu. Na druhej strane, aj súd uznal, že novela z roku 2018 „podporuje pozíciu orgánu verejnej správy pri nesprístupňovaní informácií“, ale pokiaľ je možné prísnosť zákona preklenúť ústavne súladným výkladom, krajskí sudcovia nevideli dôvod, aby sa obrátili na Ústavný súd.
Širší kontext
O tomto prípade píšem, samozrejme, preto, že mám radosť z výhry. Aj keď k samotnému poskytnutiu príkazov na domové prehliadky u Vadalu ešte nedošlo a nie je isté, či vôbec dôjde. To bude otázky najbližších týždňov alebo mesiacov a ďalšieho konania ministerstva spravodlivosti a Špecializovaného trestného súdu.
Ale teraz o tomto prípade píšem aj preto, že ponúka zaujímavý pohľad na prípadné poskytnutie odpočúvacích rozhodnutí z dvoch celospoločensky známych prípadov:
- Odpočúvanie Roberta Fica a spol. na poľovníckej chate. V tomto prípade bolo odpočúvanie schválené príkazom, ktorý vydal Okresný súd Nitra v súvislosti s podozrením z pytliactva. No viacerí obhajcovia upozorňovali, že toto podozrenie posúdila polícia na začiatku stíhania veľmi prísne, takzvane ho nadkvalifikovala a iba preto mohla použiť informačno-technické prostriedky. Krajská prokuratúra v Trenčíne preto stíhanie pre pytliactvo zrušila. Smer tvrdí, že pytliactvo bol v skutočnosti zástupný dôvod a polícia od začiatku vedela, že chce odpočúvať rozhovory opozičných politikov s obhajcami. V súvislosti s údajne nepodloženým iniciovaním odpočúvania chaty je trestne stíhaný vyšetrovateľ Martin Juhás. Myslím si, že podľa najnovšieho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave stojí prinajmenšom za pokus vypýtať si príkaz na odpočúvanie poľovníckej chaty podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Situácia je síce o čosi iná než v prípade príkazov na domovú prehliadku, pretože odpočúvacie príkazy nemajú pevne stanovenú dobu utajovania. Ale to nevadí, pretože ak prokuratúra tvrdí, že odpočúvanie bolo nezákonné alebo sa dosiahlo trestným činom, platí na tieto príkazy zákaz utajovania.
- Gorila. O poskytnutie pôvodných súhlasov z rokov 2005 a 2006 s odpočúvaním bytu na Vazovovej ulici v Bratislave som sa už raz pokúšal. Argumentoval som, že tie súhlasy nemôžu byť utajené, pretože Ústavný súd ich zrušil pre nezákonnosť a zákon vyslovene zakazuje utajovať informácie o nezákonnom rozhodnutí. Ministerstvo spravodlivosti vtedy tvrdilo, že informáciou o nezákonnom rozhodnutí je iba to, čo je uvedené v náleze Ústavného súdu, nie samotné rozhodnutia – súhlasy s odpočúvaním v Gorile. Krajský súd v Bratislave dal vtedy ministerstvu za pravdu a moju žalobu zamietol. Ale medzičasom došlo k dôležitej zmene. Ústavný súd tento rok v inom prípade, kde vystupovala Transparency International Slovensko interpretoval zákaz utajovania tak, že sa vzťahuje aj na samotný dokument, nielen na informáciu o ňom. Teda v tomto prípade aj na samotné rozhodnutie. A prečo sa vôbec domáhať rozhodnutí z Gorily? Z podobných motívov ako pri poľovníckej chate. Aj v Gorile existuje podozrenie, že SIS mala na odpočúvanie bytu zástupný dôvod – dlhodobo sa hovorí o tom, že dôvodom bol akýsi obchod s alkoholom.
Tak si držme palce.
