Na budúci rok uplynie dvadsať rokov odkedy vláda predala dvojtretinový podiel v Slovenských elektrárňach talianskej spoločnosti Enel, no niektoré podrobnosti z privatizačnej zmluvy sú dodnes neverejné.
Ide napríklad o pravidlá prevodu akcií alebo výplaty dividend. Neverejná je tiež časť zmluvy o úprave výšky kúpnej ceny.
Ministerstvo hospodárstva už desať rokov tvrdí, že to nie sú informácie o nakladaní s majetkom štátu a preto musí rešpektovať, že sú obchodným tajomstvom firmy Enel. Správny súd v Bratislave opäť potvrdil, že táto argumentácia je povrchná.
„Ministerstvo obsah odpovede druhej zmluvnej strany zo 7. januára 2019 de facto len prevzalo, pričom tieto argumenty automaticky považovalo za preukázanie existencie obchodného tajomstva (…). Tomuto odôvodneniu sekunduje záver ministra hospodárstva (vtedy Peter Žiga, pozn. autora) o tom, že problematika existencie obchodného tajomstva bola ministerstvom dôkladne posúdená, s čím sa však správny súd nemohol stotožniť,“ uviedol v rozsudku senát Lucie Tóth, Milady Artnerovej a Martina Hraboša.
Senát bratislavského správneho súdu tiež pripomenul, že ministerstvo sa musí nanovo zamyslieť nad sprístupnením začiernených častí privatizačnej zmluvy aj v kontexte „uplynutia značného času od uzatvorenia dotknutých kontraktačných dokumentov“ a tiež vykonať „test proporcionality medzi potrebou ochrany obchodného tajomstva a verejným záujmom na transparentnosti a kontrole nakladania s verejnými prostriedkami“.
Ide už o tretie súdne rozhodnutie, ktoré je kritické k argumentácii ministerstva hospodárstva – celý spor pochádza ešte z roku 2014.
V ére ministra Pavla Pavlisa (2014-2015) ministerstvo hospodárstva žiadosti o poskytnutie privatizačnej dokumentácie nevyhovelo. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie o ich neposkytnutí prvýkrát skritizoval a zrušil v roku 2016. Ministerstvo sa však proti rozsudku odvolalo, Najvyšší súd v roku 2018 kasačnú sťažnosť (je to názov odvolania v správnom súdnom konaní, pozn.) zamietol.
V období Petra Žigu (2016-2020) sa ministerstvo hospodárstva prípadom zaoberalo nanovo, ale s rovnakým výsledkom – časti dokumentov o prevode akcií, kúpnej cene za ne či výplate dividend podľa ministerstva nie sú informáciami o nakladaní s majetkom štátu. V roku 2019 preto nasledovala druhá žaloba, o ktorej Správny súd v Bratislave rozhodol pred mesiacom.
Ministerstvo má teraz mesiac na zváženie, či bude rozsudok akceptovať alebo proti nemu opäť podá sťažnosť. Rozhodoval by o nej Najvyšší správny súd.
V novom konaní o sprístupnenie zmluvy ministerstvo môže zotrvať na pôvodnom názore, čo opäť vyvolá ďalší spor alebo akceptovať názor súdov, čo by pravdepodobne viedlo k poskytnutiu častí dokumentov, ktoré predtým začiernilo.
Tento prípad ilustruje, že aj pri slobodnom prístupe k informáciám je veľmi dôležitá rýchlosť súdneho konania. Pre širšiu verejnosť majú totiž s odstupom desiatich rokov začiernené časti privatizačnej dokumentácie výrazne nižšiu informačnú hodnotu.
Autor článku o ňu prvýkrát požiadal v čase, keď bola téma stredobodom verejného záujmu – schyľovalo sa totiž k tomu, že vláda vezme Slovenským elektrárňam prevádzku Vodnej elektrárne Gabčíkovo – čo sa nakoniec stalo a vyvolalo to mnohomiliónové súdne spory.
V tom čase sa tiež špekulovalo aj o akcionárskych zmenách v elektrárňach. Aj k ním nakoniec došlo – podiel v spoločnosti kúpil Energetický a priemyslový holding podnikateľa Daniela Křetínského.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v minulosti Slovensko kritizoval za zdĺhavé súdne rozhodovanie o žalobe, ktorá súvisela so žiadosťou o sprístupnenie informácií. V rozsudku z roku 2020 ESĽP píše, že ak zákon o slobodnom prístupe k informáciám stanovuje na vybavenie žiadosti lehotu, ktorá sa počíta na nižšie jednotky pracovných dní, tak je neakceptovateľné, aby súdy rozhodovali roky, hoci aj ESĽP zdôrazňuje, že rovnako nesprávne by bolo očakávanie, že takéto prípady súdy vybavia za pár dní.
Autora tohto newslettra zastupuje v súdnom konaní o sprístupnenie privatizačnej zmluvy k elektrárňami advokátka Eva Kováčechová, spolupracujúca so združením VIA IURIS.
