Koalícia Smeru, Hlasu a SNS vo štvrtok schválila novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá spoplatňuje „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“.
Pôvodný návrh poslancov SNS Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Rudolfa Huliaka síce prešiel viacerými zmenami, ale aj schválené znenie sťaží a spomalí prístup k informáciám.
V legislatívnom konaní autori nepredložili žiadne dáta, ktoré by potvrdili ich názor, že rozsiahle žiadosti o informácie zahlcujúce úradníkov sú plošný problém a preto ho treba riešiť zmenou zákona.
Táto téma sa objavuje vo verejnom diškurze pravidelne (v minulosti bolo jej najčastejším nositeľom Združenie miest a obcí Slovenska) a už pred vyše desaťročím Martin Dubéci (teraz poslanec, predseda poslaneckého klubu PS, pozn. autora) skúmal, či sú podozrenia zo šikanovania obecných úradov pravdivé natoľko, aby sa dali zovšeobecniť a prijímať pre ne plošné legislatívne opatrenia:
„Aby som bol férový. Sú obce, v ktorých boli občania, ktorí zákon využívali na opakované podávanie zvláštnych žiadostí, ale vzhľadom aj na celkové čísla sa jedná o zanedbateľné prípady.“ Ďalšie podrobnosti sú aj v archívnom článku SME z 2013.
Zlomyseľnosť sa dá riešiť už teraz, no chce to poriadnu argumentáciu
Novela pritom vyzerá akoby jej skutočným cieľom bolo sťažiť aktívnym občanom, novinárom a kontrolným mimovládnym organizáciám prístup k informáciám, ak sa domáhajú sprístupnenia väčšieho objemu dokumentov alebo údajov, a stále je to zmysluplná požiadavka.
Pretože už teraz sa dá porátať s tými rozsiahlymi zlomyseľnými žiadosťami, ktorých cieľom je pridať zbytočnú robotu úradníkom. Nebolo na to treba meniť zákon.
Takú žiadosť môžu úradníci podľa Najvyššieho správneho súdu odmietnuť, ale nestačí na to, že je rozsiahla: „K záveru o informačnom filibusteringu nemožno dôjsť iba na základe väčšieho množstva požadovaných informácií, ale súčasne treba riadne odôvodniť aj existenciu úmyslu žiadateľa spôsobiť ujmu úradu vo forme ochromenia jeho chodu.“
V skoršom rozhodnutí je Najvyšší správny súd ešte výstižnejší a toto rozhodnutie je záväzným judikátom:
„Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené.“
Koalíciou schválená novela teda spôsobí, že zmysluplné, hoci rozsiahle žiadosti sa dostanú na rovnakú úroveň ako tie zlomyseľné, a úradníci sa nebudú musieť trápiť s argumentáciou, či v tom-ktorom konkrétnom prípade ide o zneužitie práva, postačí im, aby žiadateľovi poslali predbežné vyúčtovanie a kto zaplatí, informácie (asi) dostane, kto nie, tak ich (určite) nedostane.
Čo sa bude platiť a námietky bez lehôt
Aká konkrétna sadzba sa bude platiť za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, zatiaľ nie je známe. Novela to obmedzuje na „účelne vynaložené náklady“.
Je pravdepodobné, že v praxi sa objaví interpretácia, aby žiadateľ zaplatil pomernú časť platu štátneho zamestnanca podľa času vyhľadávania a zberu požadovaných informácií.
V závislosti od platovej triedy konkrétneho úradníka a pri 160-hodinovom mesačnom fonde pracovného času môže ísť o štyri až deväť eur na hodinu vyhľadávania informácií. Podrobnosti by malo určiť ministerstvo financií vo vyhláške, ktorá sa nemenila od jej prijatia v roku 2000.A
Poslanecká novela má v súvislosti s nákladmi na vyhľadávanie informácií aspoň dve ďalšie nedomyslené miesta:
- Námietka proti výške poplatkov. Na ústavnoprávnom výbore poslanci schválili doplňujúci návrh, že žiadateľ bude môcť podať proti vyčísleniu nákladov námietku a rozhodne o nej nadriadený orgán, ktorý štandardne rozhoduje až o odvolaní proti neposkytnutiu informácií. No novela už mlčí o tom, dokedy treba námietku predložiť odvolaciemu orgánu, koľko dní má odvolací orgán na rozhodnutie o nej, čo sa stane, ak včas nerozhodne a či môže námietke vyhovieť samotný úradník, ak si po jej prečítaní uvedomí, že pri výpočte poplatkov urobil chybu.
- Za akú aktivitu sa platí. V novele sa síce píše, že ide o náklady za „mimoriadne rozsiahle vyhľadanie informácií“, ale zároveň sa ich zaplatením podmieňuje poskytnutie vyhľadanej informácie. Preto je namieste otázka, za akú aktivitu sa platí a či zaplatenie peňazí znamená, že k jej poskytnutiu nakoniec dôjde. Konanie o sprístupnenie informácií totiž funguje tak, že úrad najprv informáciu vyhľadá, následne sa s ňou oboznámi a zváži, či ju môže poskytnúť vcelku alebo z nej treba niečo vyčierniť. Až po vyhľadaní konkrétneho dokumentu teda úrad dokáže posúdiť, či vôbec môže konkrétny dokument poskytnúť alebo nie.
Štyri pracovní dni navyše, namiesto dvoch týždňov to budú tri
Koalícia navyše schválila aj pozmeňujúci návrh poslanca Hlasu Štefana Gašparoviča, ktorý ovplyvní poskytovanie informácií bez ohľadu na to, či je žiadosť rozsiahla alebo nie. Lehotu na sprístupnenie informácií predĺžili z ôsmich na dvanásť pracovných dní, čo v praxi znamená, že žiadosti sa nebudú vybavovať dva, ale tri týždne.
Ide iba o druhú zmenu lehoty vo vyše 20-ročnej histórii zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Naposledy ju menila ešte vláda premiéra Mikuláša Dzurindu v roku 2005, išlo o vládny návrh, nie poslanecký.
Predĺženie lehoty bolo vtedy výsledkom širšej debaty a návrh sa navyše riadne pripomienkoval. V pôvodnom znení zákona o slobodnom prístupe k informáciám z roku 2000 sa písalo o lehote desať kalendárnych dní. V roku 2005 sa to zmenilo na osem pracovných dní.
Išlo o kompromis, pretože osem pracovných dní vo väčšine prípadov zodpovedalo tomu istému času ako desať kalendárnych dní. Táto zmena bola široko akceptovaná, čo ukázal aj čas, pretože 19 rokov nemal nikto potrebu lehotu predlžovať.
Teraz to urobil Smer, Hlas a SNS cez poslanecký pozmeňujúci návrh bez širšej debaty alebo pripomienkového konania.
Dlhšia lehota podľa poslanca Hlasu Š. Gašparoviča „vytvára priestor“ na „dôslednejšie“ a „materiálne náročné“ vybavenie žiadostí o informácie, naznačuje, že teraz úradníci vybavujú žiadosti „formálne a povrchne“. Koalícia však nepredložila žiadne dáta, ktoré by potvrdzovali, že by úradníci v osemdňovej lehote vybavovali žiadosti povrchne a zlepší sa to jej predĺžením.
Nesedí ani argument s vybavovaním „materiálne náročných“ žiadostí – pretože už teraz platí, že lehota sa dá predĺžiť na 16 pracovných dní, ak je žiadosť rozsiahla. Po novom to môže byť 20 pracovných dní, čiže kalendárny mesiac.
Nové pravidlá poskytovania informácií budú účinné od 1. marca.
Pozn.: Autor článku je častým používateľom zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pravidelne sa súdi o sprístupnenie informácií a niekoľkokrát ročne podá aj také žiadosti, na ktoré sa pravdepodobne bude vzťahovať novela o mimoriadne rozsiahlom vyhľadávaní informácií.
