Keď v roku 2020 Národný bezpečnostný úrad odňal najvyššiu previerku súkromnej bezpečnostnej agentúre Bonul, v podstate nikto nepochyboval o správnosti tohto kroku. Spoločenskú atmosféru totiž ešte stále formovali správy Mariana Kočnera cez šifrovaciu apku Threema, veľkolepé policajné akcie a časté väzobné trestné stíhania vysokopostavených úradníkov, sudcov a vplyvných podnikateľov.
Vo väzbe vtedy skončil aj syn majiteľa firmy Bonul Norbert Bödör pre podozrenie, že profitoval z ovplyvňovania pôdohospodárskych dotácií. Z jeho správ s Kočnerom cez Threemu zas vyplynulo podozrenie, že v ére Smeru mal Bödör vplyv na políciu.
Bonul však dôvody na odňatie bezpečnostnej previerky doteraz odmieta. Prípad je už na Najvyššom správnom súde. Ešte 28. februára rozhodol, že sa obráti s takzvanými prejudiciálnymi otázkami na Súdny dvor Európskej únie (EÚ). Doteraz však nebolo známe ich znenie ani dôvody, pre ktoré ich Najvyšší správny súd položil.
Nevidia do podkladov. Otázky sú štyri a súvisia so snahou umožniť Bonulu prístup k utajovaným materiálom, na základe ktorých bola agentúre bezpečnostná previerka odňatá.
V uznesení o otázkach predseda päťčlenného senátu a sudca spravodajca Michal Novotný vysvetľuje, že Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) doteraz umožnil právnemu zástupcovi firmy prečítať si iba dve utajované listiny, pretože podľa NBÚ by prístup k zvyšku mohol viesť k „odhaleniu informačných zdrojov, ohrozeniu aktivity a efektivity doterajšej činnosti úradu a ďalších štátnych orgánov“ vo vzťahu k Bonulu.
„V každom prípade však musí advokát aj naďalej zachovávať mlčanlivosť o utajovanej skutočnosti, čo v praxi znamená, že s ňou nemôže oboznámiť ani svojho klienta,“ upozorňuje však sudca Novotný.
Presné znenie otázok zverejňujem tu, zjednodušene sa dajú zhrnúť takto: Ak má firma previerku na prístup k tajným dokumentom Európskej únie, má sa pri posudzovaní jej odňatia postupovať podľa práva Únie? Ak áno, bráni Charta základných práv Únie tomu, aby sa tajili kľúčové utajované dôkazy proti firme aj pred ňou samou? A smie v takom prípade súd nerešpektovať právnu úpravu a zaužívanú prax, a poskytnúť firme s odňatou previerkou utajované dokumenty, ku ktorým by sa podľa súdu mala vyjadriť?
Prečo je to dôležité. Najvyšší správny súd otázkami v podstate vysiela signál, že rozhodovacie procesy o bezpečnostných previerkach by mali byť transparentnejšie vo vzťahu k jednotlivcom alebo podnikom, ktorých NBÚ preveruje.
Tendencia viac otvoriť chúlostivé rozhodovania je badateľná medzi najvyššími súdnymi autoritami už dlhšie. Napríklad v roku 2019 ešte vtedajší správny senát Najvyššieho súdu inicioval posúdenie ústavnosti časti azylového zákona, podľa ktorej sa spravodajské služby ku konkrétnemu žiadateľovi o azyl vyjadrujú spôsobom, či sú alebo nie sú nežiaducou osobou, ale samotný žiadateľ nemôže s obsahom dokumentu oboznámiť a tajným službám oponovať. Pred mesiacom Ústavný súd návrhu vyhovel a povedal, že táto časť azylového zákona je protiústavná.
Súdny dvor EÚ už vlani rozhodol, že účastníci súdnych konaní v súvislosti s azylom by mali mať prístup k utajovaným materiálom, ktoré sa ich samotných bytostne týkajú. Práve toto rozhodnutie teraz opakovane spomína v uznesení o prejudiciálnych otázkach k previerke Bonulu Najvyšší správny súd.
Podrobnosti odňatia previerky. Z uznesenia Najvyššieho správneho súdu vyplýva, že NBÚ pred tromi rokmi odňal Bonulu previerku preto, že podnik a jeho konatelia Miroslav Bödör a jeho dcéra Miriam boli preverovaní políciou „v súvislosti s rôznymi trestnými činmi“. NBÚ tiež spomína bližšie nespresnené neobvyklé platby z Bonulu či personálne prepojenie „s inou spoločnosťou, s ktorou sa Bonul zúčastňoval obchodných súťaží, čím v skutočnosti súťažili spoločnosti pod spoločnou kontrolou“. Ide o známy prípad ekonomického a personálneho prepojenia medzi firmami Bonul a Vel Security.
Niektoré podrobnosti a ďalšie dôvody sú však utajené. Predseda senátu sudca Novotný k tomu v uznesení píše toto: „Sčasti však úrad odkázal na iné významné skutočnosti, ktoré označil (zjednodušene) ako ‚skutočnosti uvedené na určitých stranách, v určitých odsekoch alebo v určitých prílohách utajovaného listinného dôkazu určitého čísla z určitého dátumu‘, o ktorých neuviedol žiadne ďalšie podrobnosti.“
Čo asi sleduje Bonul. Prípad nie je tak ďaleko, aby sa dalo predpovedať, ako súd rozhodne o žalobe Bonulu proti odňatiu previerky. Ak Súdny dvor EÚ zodpovie položené otázky kladne, Najvyšší správny súd bezpečnostnej agentúre poskytne na vyjadrenie niektoré utajované materiály a až potom sa začne riešiť, či dôvody na odňatie previerky obstoja pred súdom.
Ak by Bonul so žalobou nakoniec uspel, čo však nebude známe skôr než o 18 až 36 mesiacov (iba zodpovedanie otázok Súdnym dvorom EÚ môže trvať viac než rok), dá sa predpokladať, že bezpečnostná agentúra by žalovala štát o náhradu škody.
Bonul v roku 2020 prišiel o 17 miliónov eur v tržbách a výrazný pokles nezastavil ani v ďalšom období. Zďaleka nejde iba o verejné zákazky, ku ktorým potreboval bezpečnostnú previerku. Jej odňatie ovplyvnilo aj reputáciu medzi ostatnými klientmi. V minulosti pritom k desiatke najväčších klientov Bonulu nepatrili iba štátne firmy Transpetrol či Slovenská pošta, ale aj tri z desiatich najväčších bánk v krajine alebo jeden z najväčších obchodných reťazcov.
