Súd Bosny a Hercegoviny vyhovel žalobám trestne stíhaných bývalých policajtov Jána Kaľavského a Mariána Kučerku, ktorí v krajine žiadajú o azyl. Obávajú sa, že na Slovensku im hrozí odplata za ich činy a postoje v takzvanej vojne v bezpečnostných zložkách a zlé zaobchádzanie v slovenských väzniciach.
Ministerstvo bezpečnosti Bosny a Hercegoviny ich žiadosti o utečeneckú ochranu ešte vlani zamietlo. Súd tieto rozhodnutia zrušil.
Krátko potom ministerstvo vydalo nové rozhodnutia, ktoré sú totožné s tými zrušenými. Na výhrady súdu nereagovalo. J. Kaľavský a M. Kučerku podali nové žaloby, o ktorých zatiaľ súd nerozhodol.
Kým prípady nie sú definitívne uzatvorené, môžu ostať v Bosne a Hercegovine.
O prvej žalobe J. Kaľavského súd rozhodol 15. decembra 2023. V prípade M. Kučerku tento rok 13. februára. Oba rozsudky sú dostupné v bosnianskej srbčine na tomto a tomto odkaze, ich anonymizovanú verziu sprístupnil súd minulý týždeň podľa tamojšieho zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Súd Bosny a Hercegoviny sídli v Sarajeve. Aj keď to nemá v názve, v podstate ide o štátny najvyšší súd, okrem iného rozhoduje administratívne spory s vládnymi inštitúciami.
Pri zamietnutí azylu argumentujú aj súdnou mapou
Rozhodnutia prijali dva odlišné trojčlenné administratívne senáty. Šesť sudcov dospelo v oboch prípadoch k totožnému názoru, že „v odôvodnení rozhodnut[í] chýbala odpoveď na otázku, či je strach žalobc[ov] z prenasledovania v krajine pôvodu opodstatnený“.
Niekdajší policajti tvrdia, že prenasledovanie im hrozí. Bosniansky azylový zákon totiž považuje za prenasledovania aj „neprimerané alebo diskriminačné“ trestné stíhanie a trest v krajine pôvodu, a tiež „odopretie práva na súdnu ochranu, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému trestu“. J. Kaľavský a M. Kučerka tvrdia, že trestné stíhanie vedené na Slovensku proti nim túto definíciu spĺňa.
Minister bezpečnosti Nenad Nešić pri zamietnutí žiadostí o azyl argumentoval, že Slovensko je členskou krajinou Európskej únie a žiadne medzinárodné pozorovania podľa neho nenasvedčujú, že by tu dochádzalo k porušovaniu ľudských práv a väzni by boli vystavení neľudskému zaobchádzaniu.
Odvolal sa na správu amerického ministerstva zahraničných vecí o dodržiavaní ľudských práv na Slovensku a údaje Európskej komisie, podľa ktorých je Slovensko medzi krajinami s najkratším časom vyšetrovacej väzby v Únii.
V rozhodnutiach pripomenul, že slovenské orgány presadzujúce právo začali po roku 2020 rozsiahle vyšetrovania korupcie a zneužívania právomocí, a vláda Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, teraz Demokrati) presadila novú súdnu mapu „s cieľom zvýšiť efektívnosť a integritu súdnictva“.
N. Nešić tvrdí, že expolicajti sa subjektívne môžu cítiť ohrození, no podľa neho táto obava nie je objektívne podložená.
K správe o porušovaní práv sa nevyjadrili
Obaja azylanti v žalobách poukazovali na to, že takáto argumentácia ministerstva je neúplná, pretože ignoruje kritické správy o slovenských väzniciach z Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, sťažnosti prijaté Európskym súdom pre ľudské práva v súvislosti s nespravodlivosťami pri trestných stíhaniach a zlých podmienkach vo väzniciach, rozhodnutia slovenského Ústavného súdu, ale tiež politický kontext trestných stíhaní po roku 2020 a priebeh trestných konaní J. Kaľavského a M. Kučerku.
Z rozhodnutí najvyššieho súdu vyplýva, že ani podľa súdu na odmietnutie azylu nestačí všeobecné hodnotenie politickej situácie na Slovensku a ministerstvo bezpečnosti musí konkrétne preukázať, že expolicajtom na Slovensku nehrozí nespravodlivé odsúdenie: „Napadnuté rozhodnutie ministerstva neobsahuje vysvetlenie, na základe ktorého by bolo možné bez dôvodných pochybností usúdiť, že žalobca je v krajine pôvodu chránený.“
Súd sa priklonil aj ku kritike, že ministerstvo nevysvetlilo, prečo pri hodnotení situácie na Slovensku vychádzalo iba z niektorých zdrojov a iné, kritické k dianiu v krajine, prehliadlo.
„Ministerstvo bezpečnosti v napadnutom rozhodnutí nevyhodnotilo situáciu v krajine pôvodu podľa správ mimovládnych organizácií, najmä správy týkajúcej sa právnej ochrany v perspektíve politického prenasledovania,“ vyčíta senát predsedníčky sudkyne Jadranky Brenjo v rozsudku z 13. februára, ktorý sa týka žiadosti o azyl M. Kučerku. Totožnú výhradu už v decembri konštatoval v prípade J. Kaľavského senát predsedníčky sudkyne Ljiljany Lalović.
Ide o narážku na dva kritické reporty, ktoré vznikli začiatkom minulého roka pre potreby pravidelného hodnotenia kvality právneho štátu Európskou komisiou. Jednu správu vypracovali advokáti Erik Magál, Ján Krišiak a Jakub Križan (zastupujú napríklad odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika), druhú združenie Za demokraciu a právny štát, ktoré vedie advokát Martin Ribár (vyše 20 mesiacov bol protiprávne väznený).
Nové rozhodnutia, také isté ako predošlé
Ministerstvo po zrušení rozhodnutí obratom vydalo nové, ktoré sú totožné.
Azylový právnik M. Kučerku Ahmed Žilić vypočítal, že z 20-stranového rozhodnutia je vyše 18 strán doslovne totožných s predchádzajúcim, súdom zrušeným, rozhodnutím.
Ministerstvo bezpečnosti sa podľa neho týmto prístupom „vysmieva“ zásade zákonnosti azylového konania. Pred dvomi týždňami preto podal novú žalobu a žiada v nej, aby najvyšší súd nielen zrušil druhé rozhodnutie, ale rovno priznal M. Kučerkovi utečeneckú ochranu.
Rovnaký scenár nastal aj v prípade J. Kaľavského. „Do niekoľkých dní po zrušení rozhodnutia súdom a vrátení administratívneho spisu ministerstvo vydalo nové rozhodnutie, ktorým žiadosť o azyl zamietlo. Argumenty sú totožné ako v prvom rozhodnutí. Podali sme preto druhú žalobu na súd, o ktorej zatiaľ nerozhodol,“ potvrdil expolicajt.
Samotná rýchlosť nových konaní je pozoruhodná. Napríklad M. Kučerku podal žiadosť o azyl vlani 10. januára. Prvé konanie trvalo takmer sedem mesiacov. Ministerstvo mu žiadosť zamietlo 4. augusta 2023. Naproti tomu druhé konanie trvalo menej ako 16 dní. Najvyšší súd rozhodnutie zrušil 13. februára a už 29. februára 2024 bolo vydané nové.
Ministerstvo bezpečnosti otázky o rýchlosti konania a výhradách najvyššieho súdu nezodpovedalo. „Konanie je podľa zákona o azyle neverejné. Ministerstvo preto nemôže poskytnúť žiadne informácie o jednotlivcoch, ktorí vyjadrili úmysel požiadať o azyl,“ vysvetlilo. Ešte v decembri sa k žiadostiam expolicajtov verejne vyjadrovalo.
Odovzdal mobil s citlivou komunikáciou
Ján Kaľavský je bývalý vedúci operatívy Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), spolupracoval aj s vyšetrovateľom Jánom Čurillom a spolu s ďalšími kolegami mali spoločnú komunikačnú skupinu cez aplikáciu WhatsApp.
V roku 2021 prišiel na Úrad inšpekčnej služby s prekvapujúcim tvrdením, že jeho kolegovia manipulujú vyšetrovanie veľkých káuz. Nachvíľku pôsobil ako agent a zaisťoval odposluchy kolegov. Poznatky zo spolupráce s ním inšpekcia použila, aby požiadala súd o schválenie odposluchov kancelárií a áut vyšetrovateľov NAKA.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
