Pred pár dňami som si opäť listoval v knihe Sudca v demokracii od niekdajšieho predsedu izraelského Najvyššieho súdu Aharona Baraka. V televízii práve vysielali reportáž o nominácii poslanca Smeru a stíhaného bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara na funkciu riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) a krátko nato som s jedným advokátom debatoval o prípade trestne stíhaných vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu.
Opozícia odmieta, že by sa T. Gašpara stal riaditeľom SIS, pretože je stíhaný v kauze Očistec, ktorej pointou sú podozrenia zo zneužívania Policajného zboru v ére predchádzajúcich vlád Smeru. Podľa opozície by to okrem iného poškodilo dôveryhodnosť SIS v zahraničí.
Vyšetrovatelia NAKA sú zas trestne stíhaní pre podozrenie z manipulácií vyšetrovaní. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) ich suspendoval, pretože ich ponechanie v aktívnej službe by podľa neho ohrozilo dôležitý záujem – integritu trestných stíhaní, ktoré realizuje NAKA.
Keď som sa potom k Sudcovi v demokracii vrátil, viac ako kedykoľvek predtým ma zaujali odkazy A. Baraka na rozhodnutie izraelského Najvyššieho súdu v politicky citlivej kauze spred tridsiatich rokov.
A. Barak s kolegami sa v roku 1993 zaoberal otázkami, či má človek právo zastávať významnú verejnú funkciu, ak je trestne stíhaný a či nadriadený má povinnosť obvineného odvolať z funkcie, ak sa z nej sám neporúča.
Odpoveď nie je nijak prekvapujúca (áno, má, ale nie v akomkoľvek prípade trestného stíhania). Podnetné je odôvodnenie, pretože pätica sudcov sa nezamýšľala čisto právne, ale aj politicky a uznala, že zdanlivo jednoduchá otázka je v skutočnosti komplexná, pretože od jej vyriešenia niekedy môže závisieť ďalšia existencia konkrétnej vládnej koalície.
V prípade sa objavil aj argument, že trestne stíhaný funkcionár prešiel voľbami a voliči mu napriek obvineniu odovzdali hlas, teda aj s týmto statusom získal ich dôveru vykonávať verejné funkcie.
Rozhodnutie nájdete na webe izraelského Najvyššieho súdu v angličtine aj s úvodným komentárom a zhrnutím. V niektorých pasážach cítiť aktivistický a nadradený prístup súdu, za čo bolo rozhodnutie kritizované („potreba, aby náš demokratický a osvietený ‚tábor‘ zostal čistý a aby ľudia pošpinení korupciou a popísanými zločinmi nepoškodzovali vládnu morálku“), ale stojí za prečítanie.
Podrobnosti. V prípade išlo Arje Deriho, ktorý bol v roku 1993 ministrom vnútra Izraela a predsedom jednej z koaličných strán. Trestne stíhaný bol za prijímanie úplatkov, podvod, porušenie dôvery či falšovanie dokumentov. A. Deri ostal v ministerskej funkcii aj po podaní obžaloby. Vtedajší premiér mal politickú dohodu o jeho neodvolaní.
Vplyvné mimovládne Hnutie za kvalitu vlády Izraela iniciovalo súdne konanie, či premiér ponechaním A. Deriho vo funkcii neporušuje vlastné povinnosti.
„Odmietam argument, že v záujme prežitia vlády a koalície, a pre túžbu z presadzovania ďalších vládnych politík, nech sú akokoľvek dôležité, je možné ignorovať vážnosť obvinení a minister môže ostať vo funkcii a pokračovať v každodennej činnosti akoby sa nič nestalo,“ uvádza v odôvodnení sudca Dov Levin. „(…) bolo by správne, aby minister sám došiel k záveru, že nemôže ďalej zotrvať vo funkcii (…) na znak rešpektovania princípov právneho štátu a to aj v prípade, že je presvedčený o vlastnej neviny a čistých rukách. Mal by vyčerpať proces zisťovania pravdy a počkať na komplexné objasnenie prípadu,“ dodáva.
