Ešte pred dvomi týždňami bývalý minister obrany a poslanec Jaroslav Naď (Demokrati) v relácii Na telo televízie Markíza uviedol, že najvyšší ústavní činitelia dostali spravodajskú informáciu o snahe zmanipulovať parlamentné voľby zo strany Ruskej federácie.
„Presne hovorí o osobe, čase a mieste, kedy štátny občan Slovenska bol v Rusku prebrať finančné zdroje v prospech politickej strany Smer na manipuláciu volieb. Keď tu niekto chce manipulovať voľby, chce to Rusko a používa na to svojich trójskych koňov vrátane politickej strany Smer,“ vyhlásil J. Naď. Informáciu má podľa neho k dispozícii aj polícia.
Niekdajší minister vnútra a šéf volebnej kampane Smeru Robert Kaliňák na to v relácii bezprostredne reagoval, že sú to táraniny.
Ústavní činitelia údajnú spravodajskú informáciu o manipulácii volieb Ruskom pre denník SME komentovať nechceli. Uviedli, že ak takáto informácia existuje, tak je utajovanou skutočnosťou a preto ju nemôžu potvrdiť ani vyvrátiť. Polícia však bez spresnenia podrobností v stanovisku použila pojem „tento prípad“, čo podľa novín naznačuje, že s takouto informáciou prinajmenšom pracujú.
Kontext. Zverejnenie podozrenia z manipulácie volieb Ruskom a následné nejednoznačné stanoviská ústavných činiteľov spôsobili ďalší informačný chaos. K zverejneniu totiž došlo v čase, kedy dôveru vo voľby v inej podobe už mesiace podkopávajú Smer a Republika (v ich predstavách však z toho nie je podozrivé Rusko).
Pred pár dňami zverejnili zápis zo zahraničnej pracovnej cesty úradníkov, ktorí riešia takzvané hybridné hrozby vrátane dezinformácií a zaznel tam aj dopyt, aby na Slovensko prišli z NATO experti na boj proti hybridným hrozbám. Nasledovala kritika informačnej kampane NATO. Podobná sa však realizovala v roku 2017, keď bol Robert Fico premiérom a nebol s tým žiaden problém. Načasovanie kampane však nevníma šťastne ani bývalý veľvyslanec pri NATO a poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek.
Podľa aprílového prieskumu agentúry AKO pre reláciu Na hrane televízie Joj sa viac ako 40 percent opýtaných obáva zmanipulovania nadchádzajúcich parlamentných volieb. V takejto atmosfére sa preto ozývajú hlasy, aby sa dotknuté inštitúcie jednoznačne vyjadrili, nakoľko je spravodajská informácia o údajnej manipulácii volieb Ruskom pravdivá.
Verifikácia je možná. Nie je pravda, čo tvrdia dotknuté inštitúcie, že ak je informácia utajovanou skutočnosťou, nedá sa potvrdiť alebo vyvrátiť jej existencia. Vyplýva to zo základného princípu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Neposkytnúť je podľa neho možné iba takú informáciu, ktorú má inštitúcia k dispozícii. Ak neexistuje, nemôže ju nesprístupniť, ale musí žiadosť o jej sprístupnenie odmietnuť.
Jednoducho povedané, ak podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám dôjde k rozhodnutiu o neposkytnutí informácie, pretože požadovaná informácia je utajovanou skutočnosťou, znamená to aspoň toľko, že taká informácia existuje. Ak dôjde k odmietnutiu žiadosti, znamená to, že daný úrad takú informáciu k dispozícii nemá.
Vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam takýto výklad už pred deviatimi rokmi skonštatoval Najvyšší súd: „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám slúži aj na verifikáciu, že žiadaná informácia existuje, ale podlieha režimu utajovaných skutočností.“
Otázka a odpovede. Prezidentskú kanceláriu a Kanceláriu Národnej rady SR som preto požiadal, aby sprístupnili „názov dokumentu, spisovú značku dokumentu, dátum vyhotovenia dokumentu, dátum prijatia dokumentu a názov pôvodcu dokumentu, v ktorom je zachytená informácia o údajne pripravovanej manipulácii parlamentných volieb v záujme Ruskej federácie, o ktorej verejne informoval poslanec a bývalý minister obrany Jaroslav Naď 28. mája 2023“.
„Kancelária Národnej rady SR nemá požadované informácie k dispozícii. (…) Do podateľne Kancelárie Národnej rady SR nebola doručená písomnosť, ktorá by obsahovala žiadateľom zisťované informácie,“ rozhodla o odmietnutí žiadosti o informácie kancelária parlamentu.
Rovnako reagovala aj prezidentská kancelária: „Pokiaľ ide o verifikáciu skutočnosti, či konkrétna informácia aspoň existuje, ale podlieha režimu utajovaných skutočností, tak Kancelária prezidenta SR uvádza, že nedisponuje dokumentom a nenachádza sa v dispozícii povinnej osoby dokument presne s takými znakmi a špecifikáciou, ktoré ste výslovne popísali a uviedli vo svojej žiadosti.“
Limity interpretácie. Limitom overovania existencie utajovaných skutočností cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám sú znalosti žiadateľa o utajovanej skutočnosti, ktoré sú spravidla veľmi obmedzené. Odpovede kancelárií parlamentu a prezidentky preto znamenajú iba toľko, že dvom najvyšším ústavným činiteľom neprišla „informácia o údajnej manipulácii parlamentných volieb v záujme Ruskej federácie“. Ak je však takáto formulácia v žiadosti o informácie nepresná a verejné vyjadrenia J. Naďa sú iba interpretáciou spravodajskej informácie s inými, hoci súvisiacimi zisteniami, potom rovnako nepresné sú aj odpovede oboch inštitúcií.
Chýba mechanizmus na odtajnenie. Ak nie je možné priniesť stopercentné overenie informácie J. Naďa, prečo to v tomto newslettri vôbec zmieňujem?
Pretože ide o situáciu, ktorá aj širšej verejnosti zrozumiteľne ilustruje nedostatok vo verejnej kontrole inštitúcií, na ktorý sme s kolegami v minulosti poukázali – na Slovensku viac než 20 rokov chýba niečo, čo sa v angličtine nazýva declassification procedures.
Sú to zvyčajne administratívne a súdne konania, ktoré by sa dali iniciovať v prípade podozrenia, že štát využíva režim utajovaných skutočností, aby pred občanmi tajil vlastné zlyhania alebo iné informácie, ktoré sú pre verejnosť a kontrolu moci dôležité. Práve cez takéto konanie by bolo možné informáciu od J. Naďa overiť. Skúmalo by sa tam, či existuje a či treba uprednostniť verejný záujem na jej zverejnenie alebo povinnosť chrániť ostatné právom chránené záujmy (napríklad ochrana spravodajských zdrojov a podobne).
„Vnútroštátne predpisy by mali verejnosti umožniť dostupným spôsobom požiadať o odtajnenie dokumentov,“ píše sa v takzvaných Tshwanských zásadách (zásada č. 17), čo je sumár medzinárodných odporúčaní, ktoré by bolo dobré rešpektovať pri hľadaní balansu medzi právom na informácie a povinnosťou chrániť utajované skutočnosti.
Podozrenia z porušovania ústavných pravidiel, kam patrí aj volebné právo a férová volebná súťaž, radia Tshwanské zásady medzi oblasť, kde existuje prevažujúci verejný záujem na odtajnenie informácie (zásada č. 10, písm. G) .
Na Slovensku žiaden takýto mechanizmus nemáme. Zákon o utajovaných skutočnostiach ani nestanovuje maximálne lehoty utajovania, čo je tiež v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami.
Tento odpor k posilneniu kontrolných mechanizmov vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam môže súvisieť s dlhou históriou neslobody pred rokom 1989 a tým, že niekdajšie kádre Štátnej bezpečnosti prirodzene prešli do služieb demokratických spravodajských inštitúcií.
