Bývalá vyššia súdna úradníčka Špecializovaného trestného súdu Erika Krutková na Právnych listoch upozornila na dovolací rozsudok v jednom z prvých politicky citlivých korupčných prípadov v histórii krajiny, ktorého začiatok siaha do roku 2004.
Trestne stíhaný v ňom bol aj niekdajší viceprimátor Košíc a vysoký funkcionár vtedajšej SDKÚ Eugen Čuňo, preto sa preň vžil názov kauza Čuňo.
E. Čuňo zomrel v roku 2021. Dovolanie podal iný z trojice obžalovaných – advokát L. P. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. V tomto prípade o ňom rozhodoval päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu.
Dovolací rozsudok vyhlásil ešte vlani v apríli, ale doteraz sa mu nikto nevenoval a upozornila naň až E. Krutková.
Nezákonné odpočúvanie
Trojica obžalovaných vrátane E. Čuňa bola pôvodne právoplatne odsúdená za nepriamu korupciu rozsudkom Najvyššieho súdu z roku 2019 – prijal ho senát 5T zložený zo sudcov Juraja Klimenta, Petra Hatalu a Petra Szaba.
Odôvodnenie tohto rozsudku sa niekoľko rokov šírilo odborným aj laickým diskurzom, pretože senát J. Klimenta prišiel s invenčným výkladom, že použiteľné sú aj nahrávky z nezákonného odpočúvania.
Jedným z kľúčových dôkazov v kauze Čuňo sú totiž nahrávky z odpočúvania telefónov, ale tiež obrazovo-zvukové záznamy stretnutí, podľa ktorých si obvinení odovzdávali peniaze a antedatujú dokumenty k údajnej pôžičke.
Nahrávanie schválil ešte v roku 2004 Krajský súd v Bratislave. Príkazy na vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov však neobsahovali žiadne odôvodnenie a preto sú nezákonné.
J. Kliment s dvomi kolegami tvrdili, že to automaticky neznamená, že nahrávky z nezákonného odpočúvania sú nepoužiteľné. Zvážiť podľa nich treba (str. 23 a nasledujúce zverejneného rozsudku), či v konkrétnom prípade neprevažuje verejný záujem na potrestaní určitého činu nad individuálnym záujmom na ochranu súkromia. Senát 5T ospravedlňoval použitie záznamov z nezákonného nahrávania aj tým, že sa nimi potvrdila políciou predpokladaná trestná činnosť.
Odmietli aj doktrínu plodov z otráveného stromu ako čosi cudzie, čo je prirodzené skôr angloamerickému právnemu systému.
„Odvolací senát 5T (…) zastáva názor, že ‚plody z otráveného stromu môžu byť zdravé‘!“ uvádza sa v zrušenom rozsudku senátu J. Klimenta.
Krátko potom Nadácia Zastavme korupciu aj vtedajší advokát a neskorší špeciálny prokurátor Daniel Lipšic práve rozhodnutie senátu 5T v kauze Čuňo spomínali ako návod na použitie nahrávok zo spravodajskej operácie Gorila, ktoré sú podľa Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva nezákonné, a musia byť zničené.
Päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu rozsudok senátu 5T zrušil a potvrdil, že účel nesvätí prostriedky.
„Jednotlivé príkazy Krajského súdu v Bratislave na sledovanie obvinených ani v jednom odôvodnení neuvádzajú konkrétne skutočnosti, ktoré viedli k ich vydaniu, pretože len jednou vetou označujú návrh, na základe ktorého boli vydané a následne všeobecne konštatujú nemožnosť zabezpečenia nevyhnutných dôkazov iným spôsobom. Takýto nezákonný zásah podľa dovolacieho súdu nemožno legitimizovať ani dodatočne s ohľadom na jeho výsledky v zmysle frázy ‚účel svätí prostriedky‘,“ rozhodol senát zložený zo sudcov Martina Bargela, Františka Moznera, Petra Paludu, Dany Wänkeovej a Patrika Príbelského.
V rozsudku aj oni priznávajú, že starý Trestný poriadok síce vyslovene nevyžadoval, aby bolo v príkazoch na sledovanie alebo odpočúvanie uvedené odôvodnenie, ale „táto požiadavka vyplýva z faktu, že sa ním výrazne zasahuje do práva na súkromie“ (str. 15 zverejneného rozsudku).
Tesná väčšina
Dovolací rozsudok bol prijatý pomerom hlasov tri ku dvom. Nesúhlasiaci sudcovia v senáte k nemu nepripojili odlišné stanovisko, preto nevieme, kto z pätice nesúhlasil a ani to, prečo s ním nesúhlasil.
Nebolo by prekvapujúce, ak by to bolo práve pre odlišný pohľad na zákonnosť nahrávok zo sledovania obvinených – pretože, zdá sa, v otázke uplatňovania toho, že účel nesvätí prostriedky, sú rozdelení nielen sudcovia, ale aj novinári a verejnosť.
Tisíce prípadov
Dovolací rozsudok Najvyššieho súdu nepriamo pomenúva, že v minulosti dochádzalo k masívnemu porušovaniu práva na súkromie.
Dotknuté osoby však nikdy nedostali príležitosť sa proti tomu brániť. Ak totiž sledovanie, odpočúvanie alebo telekomunikačné dáta nič podstatné neukážu, tak ich použitie sa dotknutým osobám neoznamuje.
Krajský súd v Bratislave (ale nie len on) pred pätnástimi až dvadsiatimi rokmi bežne rozhodoval o odpočúvaní, sledovaní a poskytovaní dát tak, že rozhodnutie neodôvodňoval. Sčasti to súviselo s tým, že na súde vtedy nemali počítač na písanie utajovaných dokumentov – ak žiadala o odpočúvanie alebo dáta napríklad Slovenská informačná služba, tak rovno so žiadosťou doniesla sudcovi aj predtlačené rozhodnutie.
Takéto neutajované povolenia si môžete pozrieť tu alebo tu.
Akákoľvek plošná náprava je ťažko predstaviteľná, pretože väčšina rozhodnutí z tej doby je už skartovaná.
Slovník
Zrušený rozsudok senátu 5T svojho času zaujal verejnosť aj kvetnatým a miestami urážlivým slovníkom, ktorý tomuto senátu ostal aj v neskorších kauzách po roku 2019 (napríklad uznesenie o vzatí advokáta Mareka Paru do väzby, rozhodnutie o väzbe v justičnej kauze Búrka, odsudzujúci rozsudok proti Mariánovi Kučerkovi a iné).
V kauze Čuňo na adresu obhajcu senát uviedol, že „nie každý z nás disponuje schopnosťou čítať s porozumením, a aj ten, ktorý takouto schopnosťou oplýva, môže ju pribúdajúcim vekom postupne strácať“.
Obžalovaným zas odkázal „priam legendárnu vetu bývalého policajného funkcionára“, ktorým senát 5T myslel niekdajšieho policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka, že „oni vedia, že prečo, aj my vieme, že prečo, toľko stačí povedať, že my vieme, že oni vedia“.
„Odvolací senát 5T k tomu len dodáva: ‚A my vieme. Nie tušíme. My skutočne vieme,“ píše sa v zrušenom rozsudku.
V jeho závere je zas niekoľko poznámok s výkričníkmi o tom, že senát už zrušený rozsudok považuje za dobre odôvodnený. „Tento rozsudok odvolacieho senátu 5T svojím odôvodneným takým bezpochyby je!“
„Prehrávajúca strana naozaj vie prečo ‚prehrala‘ a právnici, ktorí prečítajú tento rozsudok vedia, prečo bol prijatý!!!,“ píše sa v rozsudku.
Ďalšie súvislosti
E. Krutková na Právnych listoch spomína aj niekoľko ďalších rozmerov dovolacieho rozsudku v kauze Čuňo, oplatí sa preto prečítať celý jej príspevok.
Je zaujímavý aj preto, že niekto s pracovnou skúsenosťou na Špecializovanom trestnom súde prvýkrát verejne naznačuje, že časom na tomto súde môže vyvrieť problém s obsadzovaním jednotlivých senátov sudcami. Môže ísť o porušenie práva na zákonného sudcu. Bola to téma aj v kauze Čuňo.
E. Krutková píše, že niektoré situácie s obsadením senátov sa podľa nej „riešili viac na princípe ‚lebo som tak povedal‘ než na základe jasne stanovených pravidiel v rozvrhu práce“.
Je to zložitejšia téma, ktorú sledujem už dlho a určite sa jej budem venovať v samostatnom článku. Môže totiž zásadne ovplyvniť vývoj pojednávaní vo viacerých sledovaných prípadoch vrátane káuz Dobytkár a Mýtnik.
Zjednodušene, na Špecializovanom trestnom súde sú senáty nie vždy zložené na základe predvídateľných pravidiel.
Ilustrovať sa to dá na troch konkrétnych prípadoch.
Obžalobu v súvislosti s údajnou existenciou zločineckej skupiny takzvaných takáčovcov elektronická podateľňa v lete 2021 pridelila senátu 1T, ktorý mal v tom čase iba dvoch členov – sudcov Jána Buvalu a Pamelu Záleskú. Predseda senátu J. Buvala preto požiadal vtedajšieho predsedu súdu Jána Hrubalu, aby určil tretieho člena senátu a ten opatrením určil sám seba, ale na základe nejednoznačných kritérií v rozvrhu práce.
Keď neskôr prišiel na Špecializovaný trestný súd nový sudca Marián Mačura, tak sa mu v rozvrhu práce vytvorilo nové súdne oddelenie a doplnila sa do neho poznámka, že M. Mačura sa stáva druhým členom senátu v prípadoch pridelených senátu 1T – a tak M. Mačura nahradil J. Hrubalu. Tento prípad už posudzuje Ústavný súd (II. ÚS 4/2024).
V roku 2022 zas podateľňa pridelila obžalobu v kauze Mýtnik senátu 7T, ktorý sa vtedy skladal zo sudcov Jána Hrubalu, Jozefa Šutku a Jána Giertliho. Keď bolo zrejmé, že J. Šutka uspel vo výberovom konaní na sudcu Najvyššieho súdu, tak predseda súdu a senátu J. Hrubala určil sudcu Rastislava Stieranku za náhradného sudcu v kauze Mýtnik – ale nie je zrejmé, na základe akých kritérií vybral predseda súdu z celého kolektívu práve jeho, rozvrh práce takéto kritéria neobsahuje. J. Hrubala na základe námietky zaujatosti vysvetľoval, že to robil v záujme rovnomerného zaťaženia sudcov.
Obhajoba obžalovaných však poukazovala na to, že rozvrh práce už skôr pamätal na situáciu, že by niekto zo senátu odišiel. Členom by sa automaticky stal sudca Marián Mačura. Rozhodnutie J. Hrubalu preto obhajoba interpretuje tak, že prípad bol odňatý zákonnému sudcovi.
Tretí príklad sa stal iba nedávno. Ide o aféru Dobytkár. Novou sudkyňou Špecializovaného trestného súdu sa stala Beáta Medveďová, ktorá zaujala v rozpojednávanej kauze miesto členky senátu za kolegu sudcu Rastislav Stieranku; on však ostal na súde. Aj táto zmena je vraj odôvodňovaná snahou o rovnomerné zaťaženie sudcov. Kauza je preto na začiatku a väčšina dokazovania sa musí zopakovať, obžalovaní totiž so zmenou senátu nesúhlasili.
Na iných súdoch sa príchody sudcov riešia buď predvídateľnými pravidlami určovania nových členov senátu alebo takzvaným zrýchleným nápadom – keď príde nový sudca na súd, niekoľko mesiacov mu podateľňa prideľuje viac prípadov než kolegom, aby bol zaťažený rovnomerne ako kolegovia, ktorí pôsobia na súde dlhšie.
Na Špecializovanom trestnom súde by tieto riešenia asi spôsobili tiež problémy, pretože v porovnaní s inými súdmi rieši menej prípadov v absolútnych číslach aj v prepočte na jedného sudcu. Vlani podľa analytického centra ministerstva spravodlivosti išlo o 190 káuz.
Na porovnanie, na Okresnom súde Levice tvorili trestné kauzy 585 vecí, na Okresnom súde Galanta 736 prípadov. Na Okresnom súde Vranov nad Topľou to bolo síce 271 káuz, no túto agendu tam podľa rozvrhu práce riešilo iba päť sudcov.
Znamená to, že zrýchleným nápadom by sa nový sudca Špecializovaného trestného súdu dostal k podobnému počtu prípadov ako jeho služobne starší kolegovia pomalšie a navyše pri takých počtoch nie je jasné, ako by to bolo v súlade s princípom náhodného výberu sudcu. Pravdepodobne preto sa tam noví sudcovia dosádzajú aj do starších rozpojednávaných káuz.
Dosadenie nového sudcu do senátu v rozpojednávanej veci však ovplyvňuje rýchlosť súdneho konania – čo teraz vidieť aj na kauzách Dobytkár a takáčovci. V závislosti od vyjadrení obžalovaných to najčastejšie znamená, že dovtedy vykonané dokazovanie sa musí zopakovať od začiatku. Zrýchliť sa to dá iba tak, že už raz prednesené svedectvá sa môžu prečítať alebo prehrať zo zvukového záznamu.
