Keď sa v roku 2020 sudca Ján Hrubala ujal funkcie predsedu Špecializovaného trestného súdu, plánoval s novinármi viesť neformálne diskusie, aby lepšie rozumeli činnosti súdu i trestným konaniam, o ktorých informujú.
Ale prišla pandémia ochorenia covid-19 a tak sa také stretnutie podarilo prvýkrát zorganizovať až tento týždeň vo štvrtok.
Počas diskusie s predsedom Špecializovaného trestného súdu zaznela otázka, či by nebolo možné kameramanom a fotografom uľahčiť zhotovovanie fotografií a videí obvinených, ktorí sú do areálu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku privážaní políciou alebo väzenskou strážou zo zadržania alebo z výkonu väzby, resp. trestu.
Z vyjadrení Jána Hrubalu vyplýva, že (v zásade) považuje za správne, ak médiá nemajú ľahký prístup k foteniu spútaných obvinených a odsúdených a nie je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, súdov ani väzenskej stráže akokoľvek ich snímanie uľahčovať.
„Akceptujem aktuálne existujúcu logistiku predvádzania obvinených a obžalovaných do pojednávacej miestnosti v Pezinku s minimalizovaním presunov cez verejnosti prístupné priestoru, pretože je to vhodné a všetkým medzinárodným pravidlám zodpovedajúci postup,“ vraví Hrubala.
Spomenul tiež, že s predstaviteľmi väzenskej stráže komunikoval o možnosti, či by v prípade, ak to charakter obvinenia a správanie obvineného dovoľujú, mohli obvineným snímať putá ešte vo vozidle, aby sa tak úplne predišlo vzniku záberov, na ktorých sú obvinení spútaní.
Sudca Hrubala v debate spomenul najmä európsku smernicu o posilnení niektorých aspektov prezumpcie neviny, v ktorej sa vyslovene píše: „Príslušné orgány by sa mali zdržať prezentovania podozrivých alebo obvinených osôb na súde alebo na verejnosti ako vinných tým, že sa v ich prípade použijú fyzické obmedzujúce opatrenia, ako sú putá, sklenené ochranné kabíny, klietky či okovy na nohách, pokiaľ sa používanie takýchto opatrení v danom prípade nevyžaduje z osobitných dôvodov“.
Táto časť diskusie s predsedom Špecializovaného trestného súdu je zaujímavá, pretože súvisí s fenoménom, ktorý v Spojených štátoch amerických dostal názov perp walk. Do slovenčiny sa to dá najlepšie preložiť asi ako ostentatívne predvádzanie obvinených pred súd cez verejne prístupné priestory, počas ktorých majú média dostatok času vyhotoviť si snímky spútaných a častokrát schovávajúcich či krčiacich sa obvinených.
V mnohých prípadoch môže byť perp walk a súvisiace verejné opovrhnutie podozrivým jediným trestom pre neho, pretože na riadne odsúdenie sa nenájde dostatok dôkazov alebo ochota. Tento názor má veľa odporcov, ale i prekvapujúco relatívne veľkú skupinu podporovateľov.
Dobre to mapuje tento starší článok The New York Times z roku 2018.
Prečo sa to rieši
Ale na pochopenie kontextu asi treba vysvetliť pozadie toho, ako vznikajú fotografie a videá, ktoré môžete denno-denne vnímať v súvislosti s rozhodovaním Špecializovaného trestného súdu, pretože to dokresľuje, prečo vôbec na stretnutí s Hrubalom takáto diskusia vznikla.
V prípade, že obvinených alebo odsúdených eskortujú do hlavnej budovy súdu v Pezinku, polícia alebo väzenská stráž ich nepredvádza cez hlavný vchod popri čakajúcich novinároch. Policajné alebo väzenské vozidlo s obvineným príde k postrannému vchodu do budovy, ku ktorému novinári nemajú prístup. Zvyčajne k dverám nacúva tak, aby samotné vozidlo bolo ďalšiou prekážkou pre zhotovovanie snímok obvinených a odsúdených.
Fotografi a kameramani si to môžu zaznamenať iba spoza plota, čo vedie k tomu, že sa pre čo najlepšiu fotku alebo video naň kolegovia aj štverajú. Často závisí od konkrétneho uhla, v ktorom fotograf alebo kameraman stojí a pozície vozidla eskorty, či sa podarí zachytiť obvineného s viditeľnými putami alebo len jeho tvár či obrys tváre.
Naproti tomu v prípade, že sú obvinení predvádzaní na pracovisko Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici alebo do veľkej pojednávacej miestnosti v Justičnej akadémii v Pezinku, eskortujú ich prostredníctvom hlavného vchodu popri novinároch a ich fotenie a natáčanie preto nie je fyzicky limitované. To isté platí pre konania na okresných súdoch, ktoré nemajú vlastný uzatvorený dvor alebo zadný vchod v rámci inak uzatvoreného areálu a obvinených tam predvádzajú okolo novinárov cez hlavný vchod.
Práve preto, že hlavná budova Špecializovaného trestného súdu v Pezinku je špecificky prispôsobená eskortám, vznikla na stretnutí s predsedom súdu diskusia, či by nebolo možné zaznamenávanie predvádzania uľahčiť.
Média majú o takéto snímky záujem veľakrát z objektívnych dôvodov.
Napríklad pre televízie ide často o jediné konkrétne zábery k určitej trestnej kauze, pretože na hlavnom pojednávaní je zhotovovanie videa a fotiek zakázané. Reportáže napríklad o korupčných kauzách sa potom v televízii často ilustrujú nezaujímavými všeobecnými zábermi na peniaze alebo na tematický súvisiace predmety – ak sa napríklad trestná vec týka korupcie pri IT zákazkách, môže ísť o ilustračné zábery počítačov a serverov a podobne.
Pre internetové médiá sú zas fotografie a videá spútaných obvinených cenným artiklom, pretože virtuálny dav sa na ne rád díva – veľakrát tieto fotky následne slúžia i ako podklad mémov.
Pre políciu je zas perp walk príležitosťou pochváliť sa „úlovkom“.
Cons: Ohrozenie prezumpcie neviny
To, prečo sú takéto ostentatívne predvádzania obvinených nesprávne, je pravdepodobne zjavné – ak sú totiž obvinení spútaní, v očiach divákoch to podporuje predstavu, že skutok, pre ktorí sú stíhaní, naozaj spáchali, hoci o ich vine v tom čase ešte nebolo rozhodnuté.
Súdeniu verejnosťou sú tak vystavení ešte predtým než prídu do pojednávacej miestnosti. Títo jednotlivci potom môžu utrpieť škodu tým, že boli takto súdení a odsúdení širokou verejnosťou bez akýchkoľvek záruk nestrannosti takéhoto procesu.
Samozrejme, najvýraznejšie to možno vnímať pri jedincoch, ktorí sú stíhaní za ekonomickú alebo korupčnú trestnú činnosť na rozdiel od podozrivých z trestných činov proti zdraviu a životu, kde si diváci a čitatelia spútanie môžu asociovať napríklad so snahou o predídenie prípadných prejavov agresie podozrivého (je zaujímavé, že podobne rozdielne nazeranie na perp walk podľa toho, či ide o vraždu alebo o white-collar crime je možné vnímať aj v článkoch z USA)
Pros: Symbolika i prelomenie mlčania svedkov
Naproti tomu benefity perp walkov už nemusia byť zjavné, ale podľa mnohých pozorovateľov existujú.
Orgány presadzovania práva v USA tvrdia, že takýmto ostentatívnym predvádzaním podozrivých vysielajú signál, že bez ohľadu na bohatstvo, moc či etnický pôvod nikto nestojí nad zákonom a špeciálne to podľa nich platí pri podozreniach z hospodárskej kriminality: „Obraz manažéra spoločnosti v putách v sprievode policajtov môže ostatných od podobného konania odradiť.“
Ako ďalšia výhoda perp walkov sa spomína, že šírenie snímok spútaných podozrivých môže posmeliť dovedna neznámych svedkov stíhaných skutkov, aby sa prihlásili a nebáli sa proti zadržaným svedčiť.
Ďalší argument obhajcov perp walkov môže vyznieť až paradoxne, pretože v podstate hovorí, že takéto predvádzanie je v konečnom dôsledku na prospech aj samotných obvinených – podľa týchto názorov je totiž ostentatívne predvádzanie obvinených súčasťou informovania verejnosti o činnosti orgánov činných v trestnom konaní a naplnením princípu transparentnosti justície.
The New York Times cituje z takéhoto redakčného postoja novín The Chicago Sun-Times z roku 2011, podľa ktorého alternatíva (k perp walkom) je „oveľa horšia (…) Podozriví sú ukrytí, súdne siene sú zatvorené a až príliš často sa (v takejto spoločnosti) všetko pokazí“.
V Európe sme pritom na perp walky oveľa citlivejší (autori viacerých odborných článkov sa zhodujú, že v Európe sme vo všeobecnosti citlivejší na porušovanie ľudských práv oproti USA), o čom svedčí aj citovaný text smernice o posilnení niektorých aspektov prezumpcie neviny, ale aj konkrétna skúsenosť, ktorá sa spomína snáď v každom článku o tomto fenoméne:
Keď v roku 2011 zadržala newyorská polícia vtedajšieho riaditeľa Medzinárodného menového fondu Dominika Straussa-Kahna pre podozrenie zo sexuálneho napadnutia chyžnej v tamojšom hoteli, jeho snímky s putami na rukách a v sprievode polície obleteli svet. Francúzske média to vtedy vnímali citlivo, pretože prokuratúra nakoniec obvinenia Strauss-Kahnovi stiahla, ale dôsledkom prípadu a širokej medializácie bola strata jeho pozície jedného z favoritov v nastávajúcich prezidentských voľbách vo Francúzsku v roku 2012.
