Policajný prezident Štefan Hamran mal vo štvrtok tlačovú konferenciu. Kritizoval na nej predstaviteľov Smeru, ktorí spochybňujú protikorupčné trestné stíhania, ktoré vedú k ich bývalým nominantom.
Hamran kritizoval tiež Generálnu prokuratúru, pretože tá kritizuje políciu a špeciálnu prokuratúru za údajné prieťahy pri trestnom stíhaní predsedu Smeru Roberta Fica a bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Dalo by sa povedať, že ide iba o ďalšie pokračovanie napätých vzťahov medzi predstaviteľmi orgánov presadzovania práva.
Na tlačovej konferencii ma zaujal jeden zo slajdov Hamranovej prezentácie – zoznam právoplatne odsúdených 17 osôb. Viacerí z nich sú nominanti z éry Smeru.
„Ak začneme spochybňovať toto, môžeme roztrhať ústavu. Neviem si predstaviť, že by v Európe existoval ešte iný bývalý či súčasný premiér, ktorý by si dovolil spochybňovať súdne konanie len preto, že sú medzi obvinenými jeho nominanti,“ citujú Aktuality.sk Hamrana.
Ten slajd ma zaujal preto, že je síce fakticky správny – zobrazuje menný zoznam sedemnástich naozaj právoplatne odsúdených funkcionárov a podnikateľov, ale môže vytvárať nesprávny obraz a očakávania.
Ten zoznam spolu s komentárom policajného prezidenta totiž vytvárajú zdanie, že tu bola v rámci riadneho súdneho dokazovania právoplatne preukázaná existencia skupiny ľudí, ktorá v ére Smeru profitovala zo svojich verejných funkcií.
Ale v skutočnosti, ak som počítal správne, štrnásť zo sedemnástich osôb na tom slajde bolo odsúdených na základe dohody o vine a treste. Na zozname sú napríklad bývalí policajti, ktorí sa v týchto dohodách popriznávali k podpore zločineckej skupiny bödörovcov, ktorej existencia zatiaľ nebola preukázaná a bude sa riešiť v samostatnom súdnom konaní.
Na zozname sú traja bývalí funkcionári, ktorí trestnú činnosť popierali a boli odsúdení v rámci bežného súdneho konania s dokazovaním. Pri dvoch Najvyšší súd konštatoval, že polícia, špeciálna prokuratúra i Špecializovaný trestný súd ich skutky posudzovali príliš prísne a tak z 11-, resp. 10-ročného väzenia boli nakoniec tresty 22, resp. 20 mesiacov odňatia slobody.
Znamená to, že štrnásť osôb z toho zoznamu priznalo vinu a dohodli si s prokurátorom trest. Samozrejme, nie je to nič zlé alebo nežiadúce. Ale pri prezentovaní čísiel treba vnímať tento kontext. V ich prípade totiž nebolo žiadne hlavné pojednávanie, na ktorom by verejnosť videla všetky dôkazy proti nim a sama vnímala nakoľko podložené sú mnohé aj politikmi vyslovené pochybnosti o ich trestných stíhaniach.
Smer opakuje, že problémom sú dohody o vine a treste a spolupracujúci obvinení. Ale ani to nie je pravda. Problém je, že keď sa tieto dohody schvaľujú, tak nie je dokazovanie. Z pohľadu práva to dáva veľký zmysel. Uzatvorením dohody sa nezaťažuje súdny systém zdĺhavým dokazovaním a neskoršími odvolacími konaniami, za čo je obvinený odmenený často nižším trestom než by dostal v súdnom konaní po riadnom dokazovaní.
Ale bez riadneho dokazovania sa oveľa zložitejšie čelí oprávneným pochybnostiam aj kritike, ktorú šíria napríklad Fico a spol. Policajný prezident, špeciálny prokurátor či minister vnútra mu môžu oponovať, čo robia, ale ich vyjadrenia často pôsobia príliš politicky a či im veriť potom závisí od osobných preferencií každého čitateľa, resp. diváka, ktorý to číta alebo sleduje.
Zvukové nahrávky výpovedí kľúčových svedkov zo súdu či autentické opisy dokazovania, aby sa ktokoľvek mohol presvedčiť, či je kritika stíhaní podložená alebo nie, chýbajú. Je to škoda.
Informácie zo slajdu v Hamranovej prezentácii teda sedia – odsúdenie na základe dohody o vine a treste má podľa práva rovnakú hodnotu ako odsúdenie na hlavnom pojednávaní po vykonaní dokazovania.
Ale neprávnicky to nemusí byť vnímané rovnako.
V jednom prípade verejnosť môže sledovať dokazovanie a vytvárať si vlastný názor na vinu alebo nevinu obžalovaných a sama vyhodnocovať prípadné pochybnosti v konkrétnej kauze. V prípade dohôd sa musíme spoľahnúť na vieru, že predsa by sa tí ľudia nepriznávali k niečomu, čo nespáchali. Ale niekedy táto viera jednoducho nestačí.
