Podrobnosti z obvinenia poslanca Martina Borguľu (prehľad)

• Portál zregionu.sk v utorok informoval, že Národná kriminálna agentúra obvinila poslanca Sme rodina a obchodníka Martina Borguľu.
• Polícia obvinila Borguľu uznesením z 19. apríla. V stredu poslanec uviedol, že uznesenie mu doručené stále nebolo. Medzičasom sa 20-stranové uznesenie o vznesení obvinenia začalo šíriť na verejnosti.
• Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra, odbor Východ, ale iný vyšetrovateľ než vystupuje v prípade trestného stíhania Roberta Fica a Roberta Kaliňáka.
• Borguľa je trestne stíhaný za prečin podplácania, pri ktorom hrozí trest dva až päť rokov odňatia slobody.
• Polícia začala prípad vyšetrovať pred rokom. Pôvodne sa domnievala, že Borguľa je poškodený – obeť vydierania. Poslanec preto ešte vlani v prípade vypovedal ako svedok a priznal, že z obavy o seba, svoju rodinu a reputáciu zaplatil 50-tisíc eur. Teraz ten istý prípad polícia nanovo právne posúdila a rozhodla, že ide o korupciu, nie o vydieranie a preto Borguľu obvinila.

Obsah obvinenia

• Prípad vychádza z trestného oznámenia, ktoré podal vlani v apríli viacnásobne trestne stíhaný podnikateľ z Levíc Peter Petrov, ktorý spolupracuje s Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) na usvedčovaní iných podozrivých osôb vo viacerých kauzách; policajná inšpekcia naproti tomu v inom prípade Petrova podozrieva z manipulácie výpovedí.
• V trestnom oznámení Petrov uvádza, že bývalý vyšetrovateľ finančnej polície Marián Kučerka zneužíval svoje postavenie na to, aby vydieral podnikateľov – peniaze od nich pýtal pod zámienkou, že polícia nebude vyšetrovať ich údajnú protiprávnu činnosť. Uznesenie o vznesení obvinia opisuje dve takéto situácie.
• V prvom prípade ide o podozrenie z vydierania telekomunikačnej spoločnosti Slovanet a predsedu jej predstavenstva Petra Máčaja v súvislosti s údajnými nezrovnalosťami operátora v oblasti daní. Aj v tomto prípade NAKA najprv vyšetrovala vydieranie a Slovanet s Máčajom vtedy vystupovali ako poškodení, teraz došlo k zmene právnej kvalifikácie na korupciu. NAKA následne Máčaja i Slovanet obvinila.
• V druhom prípade ide o podozrenie z vydierania Borguľu v súvislosti s podozrením, že využíval svoj vplyv v bratislavskej komunálnej politike, aby verejný podnik – Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) zadávala zákazky jemu spriazneným spoločnosťami a tak si z nej vyberal peniaze. 
• Petrov v prípade Borguľu tvrdí, že v roku 2018 niekde na čerpacej stanici v Bratislave sa stretol s vyšetrovateľom Kučerkom a ten mu mal povedať, že majú „oznámenia na Borguľu, ktoré bolo zaslané aj prokuratúre a v ktorom je Borguľa spomínaný, že mal prostredníctvom spriaznených osôb v predstavenstve Bratislavskej vodárenskej spoločnosti zabezpečiť schvaľovanie zákaziek pre svoje spriaznené spoločnosti“.
• Petrov ďalej vypovedá, že Kučerka sa mal pred ním vyjadriť, že Borguľu „vníma ako bohatého človeka“ a ak Borguľa pošle 50-tisíc eur, vie mu pomôcť, pretože „pánovi poslancovi (Borguľovi, pozn. autora) sa isto nebude páčiť, ak sa bude tlačiť na nejaké osoby z predstavenstva (BVS, pozn. autora), aby povedali ako to bolo“.
• Petrov vypovedá, že následne kontaktoval podnikateľa Rajmunda Rovňáneka, o ktorom vedel, že sa s Borguľom dlhodobo pozná a sú v kontakte. Zmienil mu, že Kučerka žiada peniaze, aby sa trestné oznámenie proti Borguľovi v súvislosti s BVS neriešilo. Rovňánek bol podľa Petrova prekvapený, že Kučerka žiada takú vysokú sumu a „či si uvedomuje, že žiada peniaze od poslanca“; Borguľa bol vtedy poslancom v zastupiteľstve Bratislava-Staré Mesto i bratislavského kraja (v krajskom zastupiteľstve pôsobí doteraz).
• Aj bývalý riaditeľ finančnej polície Bernard Slobodník, ktorý je v tomto prípade tiež obvinený (nie v súvislosti s Borguľom, ale so Slovanetom), vypovedá, že to celé vnímal ako vydieranie podnikateľov. „(…) pôsobením týchto policajtov bola navodená situácia, ktorá mohla v konečnej fáze viesť k vydieraniu pána Borguľu,“ tvrdí.
• Výpoveď Petrova v podstate úplne potvrdzuje Rovňánek vo svojej výpovedi.
• Petrov a Rovňánek zároveň vypovedajú, že po spomínanom stretnutí sa Petrov ozval Rovňánekovi, aby mu dal telefónne číslo na Borguľu. Petrov tvrdí, že si ho pýtal Kučerka, aby mohol Borguľu predvolať na výpoveď k zákazkám z BVS. Kučerka podľa Petrova tvrdil, že na vyšetrovanie tlačí prokuratúra a Kučerka podľa Petrova zopakoval, že ak Borguľa zaplatí, vyšetrovanie sa dá stopnúť.
• Petrov a Rovňánek vypovedajú, že nakoniec sa stretli na parkovisku pred firmou Slovclean, ktorej spolumajiteľom je Borguľov brat Michal. Rovňánek priznáva, že tam Petrovovi odovzdal 50-tisíc eur, ktoré Petrov vzal a ďalej ich odovzdal Kučerkovi.
• Na začiatku boli stíhaní Kučerka za vydieranie Borguľu a Slovanetu, a Slobodník za vydieranie, ale iba vo vzťahu k spoločnosti Slovanet. Máčaj zo Slovanetu a Borguľa v tom čase vystupovali v prípade ako svedkovia – poškodení. Rovňánek a Petrov tiež vystupovali ako svedkovia.
• V tomto momente sú v podstate všetci trestne stíhaní za korupciu. Slobodník, Kučerka, Petrov a Rovňánek za prijímanie úplatku, Borguľa, Máčaj a Slovanet za podplácanie.

Výpoveď Borguľu

• Borguľa v prípade vypovedal a priznal sa, že z obáv zaplatil 50-tisíc eur. Vtedy nevedel, že peniaze majú ísť Kučerkovi, prostredníkom v korupčnej transakcii bol jeho priateľ Rovňánek.
• Vypovedá, že peniaze zaplatil z obavy zo slov, ktoré mu povedal Rovňánek – že trestné oznámenie v súvislosti s BVS môže slúžiť na to, aby pre Borguľu prišli kukláči a predviedli ho na výsluch, čo by vyvolalo mediálny záujem. 
• Toto sa malo udiať v roku 2018, v ktorom Borguľa kandidoval na starostu bratislavského Starého Mesta. Borguľa práve s tým dáva do súvisí svoje obavy – bál sa, že takýto invazívny zásah polície by mu zhatil kandidatúru.
• V stredu na tlačovej konferencii hnutia Sme rodina túto verziu Borguľa zopakoval a trvá na tom, že nešlo o korupciu, ale bol vydieraný a zaplatil výpalné.

Vtedajší kontext skutku

• Z obvinenia nie je zrejmé, čo konkrétne mal vyšetrovateľ Kučerka riešiť v roku 2018 v súvislosti s Borguľom a zákazkami z BVS.
• Faktom však je, že v roku 2018 a 2019 bolo hospodárenie vodárenskej spoločnosti aktuálnou témou v rámci komunálnych politických kuloárov.
• Práve v tom roku začal Okresný súd Žilina preverovať, kto je skutočným vlastníkom spoločnosti Infra Services, čo bola dcéra BVS, do ktorej prúdila väčšina výnosov BVS (konanie inicioval autor tohto článku, pozn. autora). Hospodárenie Infra Services bolo ťažko kontrolovateľné.
• V roku 2019 sa dokonca objavil zoznam údajne najväčších dodávateľov Infra Service, teda zoznam najväčších tokov peňazí von z Infra Services.
• Viacerí novinári vtedy tento zoznam preverovali, pretože mnohé platby boli v miliónoch eur a išli do firiem, ktoré s vodárenstvom nemali žiadnu zjavnú spojitosť, ale nebolo a dodnes nie je zrejmé, kto boli, resp. sú koneční užívatelia výhod týchto firiem – novinári v tom čase nenašli žiadne väzby na komunálnych politikov či oligarchov, hoci v kuloároch sa rôzne takéto vzťahy spomínali (pretože nedošlo k ich dostatočnému potvrdeniu, neboli tieto podozrenia zverejnené).
• Situácia okolo BVS nakoniec eskalovala na jednej strane tak, že podiel v Infra Services kúpil podnikateľ Ivan Kmotrík, hoci o jeho skrytom angažovaní vo vodárňach sa špekulovalo už roky predtým, následne sa Bratislava s Kmotríkom dohodla na kúpe jeho podielu a došlo k zrušeniu Infra Services a konsolidácii BVS, a na druhej strane tak, že Najvyšší kontrolný úrad vykonal v BVS podrobný audit a zistil viaceré podozrenia z nehospodárneho nakladania s majetkom spoločnosti a zistenia odstúpil polícii (toto sa stalo až koncom roka 2019 a teda nemohlo ísť o oznámenie, ktoré mal Kučerka riešiť v roku 2018).

Zmena právnej kvalifikácie

• Hnutie Sme rodina na tlačovej konferencii vyslovilo podozrenie, že obvinenie Borguľu súvisí s aktuálnym spoločenským dianím, predseda hnutia Boris Kollár vyhlásil, že slúži na to, aby polícia po obvinení Fica a Kaliňáka mohla tvrdiť, že stíha aj koaličných predstaviteľov.
• Zmena právnej kvalifikácie (z vydierania na podplácanie, resp. prijímanie úplatku) v tomto prípade je v skutočnosti dôsledkom rozhodnutia Úradu špeciálnej prokuratúry ešte z minulého roka.
• Slobodník totiž proti obvineniu z vydierania podal vlani v lete sťažnosť, ktorej síce bolo prokurátorom formálne vyhovené, ale prokuratúra rovno ten istý skutok posúdila ako prijímanie úplatku. 
• Pravdepodobne v nadväznosti na zmenu právneho posúdenia pri Slobodníkovi pristúpil vyšetrovateľ k zmene právnej kvalifikácie aj pri Kučerkovi, stalo sa to koncom novembra a išlo o prekvalifikovanie z vydierania tiež na prijímanie úplatku.
• Vyšetrovateľ argumentuje tak, že to nebolo žiadne vydieranie, ale korupcia, pretože „tieto osoby (obvinení vrátane Borguľu, pozn. autora) nekonali pod hrozbou inej ťažkej ujmy, čiže nemohli byť zo strany obvineného Kučerku vydierané, ale konali za tým účelom, aby nebolo ohrozené ich súkromné ako aj verejné postavenie v spoločnosti a z tohto dôvodu odovzdali úplatky.“
• „(…) Borguľa radšej poskytol úplatok ako by malo byť jeho meno a postavenie v spoločnosti nejakým spôsobom poškodené, nakoľko pôsobil v politike a pohyboval sa vo verejnom prostrední. (…) Je možné hovoriť o nejakej vyvolanej hrozbe trestného stíhania, ktoré by teoreticky bolo možné považovať za inú ťažkú ujmu, avšak sám Borguľa uvádza, že si nebol vedomý nejakej protiprávnej činnosti,“ argumentuje vyšetrovateľ.
• NAKA pripúšťa, že tlak od Kučerku je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť, ale zároveň z uznesenia o obvinení vyplýva, že tento tlak podľa polície nedosiahol takú intenzitu, aby to bolo posúdené ako vydieranie.
• K zodpovedaniu otázky, či naozaj išlo o vydieranie alebo korupciu, treba viac informácií než teraz ponúka text obvinenia.
• Borguľa totiž vo svedeckej výpovedi síce na jednej starne hovorí, že mal obavu z kukláčov a z diskreditácie v médiách na základe vymysleného obvinenia, ale na druhej strane nie je jasné, kto bol primárnym zdrojom týchto obáv a či teda boli naozaj takto prezentované. Z Borguľovej výpovede vyplýva, že mu to takto mal podať jeho priateľ Rovňánek, ale ten to takto explicitne neopisuje. Aj Petrov síce zmieňuje, že Kučerka hrozil Borguľovi zničením kariéry, ale napríklad hrozbu nasadenia kukláčov nespomenul.
• Nejasné je aj to, čo vôbec malo byť predmetom trestného oznámenia, ktoré Kučerka vyšetroval a teda aká vážna ujma by Borguľovi hrozila, ak by ho v roku 2018 obvinili v súvislosti so zákazkami v BVS, inak povedané, či podozrenia Kučerku boli aspoň sčasti reálne alebo úplne vykonštruované (pre negatívne ovplyvnenie predvolebnej kampane v roku 2018 by to zrejme nebolo rozhodujúce, pretože poškodiť by mu vedelo aj úplne vykonštruované obvinenie).
• Borguľa na jednej strane tvrdí, že si nebol vedomý žiadnej protiprávnej činnosti, na druhej strane priznáva, že polícia ho v súvislosti s podozreniami pri zákazkách v BVS naozaj kontaktovala a vypočula, ale potom sa už nič nedialo. V uznesení sa nezmieňuje, že by vyšetrovateľ nateraz zaistil spis alebo iné dokumenty z finančnej polície k vyšetrovaniu zákaziek v BVS, ktoré riešil Kučerka.
• Vtedajší riaditeľ finančnej polície Slobodník na výsluchu povedal, že v tej veci (zadávanie zákaziek BVS, pozn. autora) „boli zrejme vykonané nejaké vyšetrovacie úkony“ a Kučerka mal Slobodníkovi povedať, že „majú nejaké veci preukázané a môže to mať na neho (Borguľu, pozn. autora) aj trestnoprávny dopad“. Podrobnosti neuviedol.
• Pri právnej kvalifikácii je zaujímavý aj ďalší rozmer obvinenia a výpoveď Borguľu ako svedka naznačuje, že s ním bude pri obhajobe pracovať – opakovane totiž zdôrazňuje, že nevedel, komu sú peniaze vo finále určené a zmienil aj to, že pôvodná požiadavka bola na 100-tisíc eur, čo mu vytvára priestor, aby tvrdil, že nie je isté, či celých 50-tisíc eur Kučerka dostal alebo si časť z peňazí vzal nejaký prostredník.
• Takáto argumentácia by súvisela s tým, že ak aj prokuratúra a polícia rozhodli, že dej, ktorého bol Borguľa súčasťou, má korupčný charakter, išlo z jeho strany o podplácanie alebo nepriamu korupciu?
• Obvinený je za podplácanie. O podplácanie ide napríklad vtedy, keď niekto zaplatí priamo alebo cez prostredníka policajtovi, aby niečo nevyšetroval. Pretože poslanec sa bráni, že on nevedel, komu peniaze vo výsledku idú a on ich dal svojmu priateľovi Rovňánekovi a ten ich dal zas Petrovovi, ktorý ich mal odovzdať Kučerkovi, bolo by to možné posúdiť ako nepriamu korupciu?
• Nepriama korupcia je trestný čin, keď úplatok alebo jeho časť dostane prostredník, ktorý za to bude svojim vplyvom pôsobiť napríklad na vyšetrovateľa, aby konkrétny prípad nevyšetroval. Proti takejto interpretácii však stoja doterajšie výpovede Rovňánka a Petrova, ktorí zhodne tvrdia, že nič z peňazí od Borguľu si nenechali a v transakcii robili iba poslíčkov.
• Rozdiel medzi nepriamou korupciou a podplácaním je podľa vtedy platného Trestného zákona v treste – pri podplácaní je to tri až päť rokov odňatia slobody, pri nepriamej korupcii je to nula až tri roky.