Polícia pred niekoľkými dňami začala trestné stíhanie pre podozrenie z manipulácie kľúčového dôkazu v kauze Mýtnik – znaleckého posudku. Prokuratúra sa ním usiluje dokázať, že nákup kontrolných a analytických informačných systémov finančnou správou v ére predchádzajúcich vlád Smeru bol predražený o niekoľko desiatok miliónov eur.
Viní za to podnikateľa Jozefa Brhela st., jeho syna Jozefa a niekdajšieho riaditeľa IT sekcie finančnej správy Milana Gregu.
Posudok odznel na hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu vlani v lete. Vzápätí nasledoval výsluch jeho autora Jiřího Jelínka. Vypovedal, že od vyšetrovateľky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Moniky Barčákovej nemal k dispozícii celý vyšetrovací spis, ale vyselektovala mu časti, ktorými sa má v posudku zaoberať. Pripustil, že posudok obhajoby je komplexnejší, pretože druhý znalec mal prístup ku všetkým podkladom.
Obhajoba Brhelovcov už vlani vyslovila podozrenie, že posudok Ústavu súdneho inžinierstva nesedí. Vychádzali z toho, že J. Jelínek k posudku z roku 2021 predložil cenníky, z ktorých počítal priemerné odhadované ceny za programovanie softvéru a na jednom z nich bola pečiatka dodávateľskej firmy z iného obdobia. Išlo o cenník softvérovej spoločnosti Lynx.
Vlani v októbri preto Brhelovci podali trestné oznámenie. Podobné trestné oznámenie podal aj obhajca M. Gregu. Vyšetrovateľ okresnej kriminálnej polície v Banskej Bystrici po ich preverení začal 5. marca 2024 trestné stíhanie pre marenia spravodlivosti a nepravdivý znalecký posudok.
Začatie stíhania potvrdila vedúca oddelenia komunikácie banskobystrického krajského policajného riaditeľstva Petra Kováčiková. „Bližšie informácie poskytovať nebudeme,“ dodala.
Z Trestného zákona vyplýva, že polícia podozrieva znalca, že pred súdom „uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo takú okolnosť zamlčal“. V súvislosti s marením spravodlivosti ide o podozrenie, že obžaloba súdu „predložila dôkaz, o ktorom vedela, že je sfalšovaný alebo pozmenený“.
Riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva Gustáv Kasanický od štvrtka nereagoval na žiadosť o poskytnutie reakcie k začatiu trestného stíhania.
Z dôkazu zmizol dátum, kajúcnikov vypočúvali pod lesom. Kauza Mýtnik nabrala nečakaný vývoj
Niekto vymazal dátum
Prípad vyšetruje banskobystrická polícia podľa miestnej príslušnosti. Špecializovaný trestný súd má v Banskej Bystrici pracovisko a práve tu sa pojednáva kauza Mýtnik. Hlavné pojednávanie začalo ešte v októbri 2022, teraz je v poslednej tretine a naposledy súd pojednával 5. a 6. februára 2024.
Obhajobe sa už vtedy podarilo spochybniť integritu posudku obžaloby. Senát zložení z predsedu sudcu Jána Hrubalu a členov sudcov Jána Giertliho a Rastislava Stieranku pripustil, aby sa ako dôkaz vykonala komunikácia medzi firmou Lynx a znalcom J. Jelínkom. Obhajobe ju poskytla samotná spoločnosť Lynx.
Vyplýva z nej, že J. Jelínek si vyžiadal cenník v septembri 2023 a nie v roku 2021, keď spracovával znalecký posudok. Na súde pritom tvrdil, že aj z tohto cenníku vychádzal pri vypracovávaní posudku.
„Oslovujeme tri až päť firiem. Lynx je jedna z firiem, od ktorých sme zbierali dáta,“ vyhlásil J. Jelínek na súde 12. septembra 2023. Pretože údaje neboli priložené k posudku a J. Jelínek ich vlani na výsluch nedoniesol, predseda senátu J. Hrubala znalca vyzval, aby podklady obratom poskytol súdu.
Ako je možné, že už vtedy si nikto nevšimol, že firma Lynx údaje nevypĺňala v roku 2021, ale až tri dni po výsluchu znalca na súde? Pretože z dokumentu niekto vymazal dátum. J. Jelínek vtedy na novinárske otázky reagoval, že nevie, prečo tam dátum nie je.
Potvrdil, že „cenník je z roku 2023 na vyžiadanie“. „Netvrdíme, že všetky cenníky sú z roku 2021. Tak to nie je,“ reagoval na udalosti z posledného pojednávania.
Druhá firma potvrdila, že údaje poskytla vlani
V tomto momente nie je známe, z akých podkladov o cenách za programovanie softvéru znalec vychádzal pri príprave posudku. Špecializovanému trestnému súdu totiž predložil tri podkladové cenníky aj druhá firma potvrdila, že mu ich neposkytla v roku 2021.
Popri firme Lynx mu údaje poskytla vývojárska spoločnosť Netgrif a agentúra CoolPeople, ktorá agreguje a následne poskytuje externé programátorské kapacity.
Spoločnosť Netgrif potvrdila, že aj oni vypĺňali cenník v septembri 2023 a nie v roku 2021, keď vznikol znalecký posudok. „Ústav súdneho inžinierstva našu firmu oslovil v septembri 2023 a v septembri 2023 sme aj odpovedali. Neviem prečo kontaktovali našu spoločnosť. Predpokladal som, že sa jedná o prieskum cenových hladín z konkrétneho obdobia (rok 2021) v rámci bežnej činnosti ústavu,“ uviedol obchodný riaditeľ spoločnosti Milan Šamaj.
Agentúra CoolPeople na otázky nereagovala.
Znalec J. Jelínek pri výsluchu vlani v septembri uviedol, že so žiadosťou o poskytnutie údajov o cenách programátorov oslovil aj softvérovú spoločnosť Eset – podklady od nej súdu nepredložil.
Mnohomiliónový rozdiel
Znalecký posudok je v kauze Mýtnik kľúčový dôkaz. Prokuratúra obžalovaných viní aj z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a machinácie pri verejnom obstarávaní so škodou viac ako 45 miliónov eur.
Túto škodu vypočítal práve Ústav súdneho inžinierstva, podľa ktorého trhová cena kontrolných a analytických informačných systémov bola osem a pol milióna eur, a nie 54 miliónov, koľko za ne finančná správa vyplatila. Naproti tomu znalec obhajoby zo Slovenskej technickej univerzity tvrdí, že cena bola férová.
Jiří Jelínek vychádzal z priemerných cien za človekodeň programátorských a iných vývojárskych prác v sume vyše štyristo eur. Pavol Paholík zo Slovenskej technickej univerzity ich vyčíslil na raz toľko.
Znalci zotrvali na svojich výpočtoch aj po vzájomnej konfrontácii.
Situácie v súvislosti s určením výšky škody je v kauze Mýtnik ešte o čosi zložitejšia. Ani prokuratúra totiž nepopiera, že drahé informačné systémy priniesli štátu dodatočné rozpočtové príjmy za vyše miliardu eur. No ani to podľa obžaloby neospravedlňuje ich obstaranie za údajne netrhové a predražené ceny.
Znalecký posudok je v kauze Mýtnik kľúčový dôkaz. Prokuratúra obžalovaných viní aj z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a machinácie pri verejnom obstarávaní so škodou viac ako 45 miliónov eur.
Túto škodu vypočítal práve Ústav súdneho inžinierstva, podľa ktorého trhová cena kontrolných a analytických informačných systémov bola osem a pol milióna eur, a nie 54 miliónov, koľko za ne finančná správa vyplatila. Naproti tomu znalec obhajoby zo Slovenskej technickej univerzity tvrdí, že cena bola férová.
Jiří Jelínek vychádzal z priemerných cien za človekodeň programátorských a iných vývojárskych prác v sume vyše štyristo eur. Pavol Paholík zo Slovenskej technickej univerzity ich vyčíslil na raz toľko.
Znalci zotrvali na svojich výpočtoch aj po vzájomnej konfrontácii.
Situácie v súvislosti s určením výšky škody je v kauze Mýtnik ešte o čosi zložitejšia. Ani prokuratúra totiž nepopiera, že drahé informačné systémy priniesli štátu dodatočné rozpočtové príjmy za vyše miliardu eur. No ani to podľa obžaloby neospravedlňuje ich obstaranie za údajne netrhové a predražené ceny.
