Prejsť na obsah
15. dec 2024 09:00 4 min čítania

Aj súd číta zákon tak, že vlastníci hausbótov sa nemajú skrývať

Dopravný úrad môže proti rozsudku podať kasačnú sťažnosť.

Tento článok pôvodne vyšiel na webe adamvalcek.sk, preto sa v ňom môže vyskytnúť autorský singulár (formulácie v prvej osobe jednotného čísla) a nesprávne linky na iný obsah (hypertextové odkazy).

Je možné, že po viac než desiatich rokoch verejnosť spozná identitu vlastníkov hausbótov, ktoré sú vyviazané na Dunaji. 

Správny súd v Bratislave totiž vo štvrtok 12. decembra vyhovel žalobe proti neposkytnutiu celého registra plavidiel, ktorú ešte v roku 2022 podal autor tohto článku.

Debata o verejnosti registra sa vedie na Slovensku dlho, pravidlá sa rôzne menili. Dopyt po týchto údajoch súvisí najmä so situáciou v Bratislave, kde sa množstvo hausbótov využíva na trvalé bývanie a pri ich vyviazaní vznikli čierne stavby. V roku 2012 poslanec Alojz Hlina vyhlásil, že niektoré z nich patria politikom a podľa neho práve kvôli nim došlo k obmedzeniu prístupu verejnosti k registru.

Naposledy sa pravidlá prístupu k nemu menili v roku 2014 v ére jednofarebnej vlády Smeru. Kabinet sa vtedy novelou zákona o vnútrozemskej plavbe snažil upevniť interpretáciu, že verejnosť k registru plavidiel nemá prístup. 

Ale parlament prekvapujúco schválil pozmeňujúci návrh výboru pre hospodárske záležitosti presne v opačnom znení. „Mení sa režim registra plavidiel tak, aby údaje do neho zapisované boli verejne prístupné (…),“ odôvodnil výbor (podrobnosti sú na tretej strane žaloby). 

Register síce nie je verejne prístupný plošne, preto sa do neho nedá nahliadať kedykoľvek a online ako je to v prípade údajov o vlastníkoch nehnuteľností alebo firiem. Od roku 2014 však platí, že prístup verejnosti k údajom o majiteľoch lodí je podmienený. 

V zákone sa píše, že sú prístupné komukoľvek na základe žiadosti a to „vrátane osobných údajov“ s výnimkou dátumov narodení, ktorých poskytovanie je vyslovene zakázané. 

Dopravný úrad to však interpretuje tak, že meno ani priezvisko vlastníka sprístupňovať nesmie a poskytuje údaje iba o firemných plavidlách.

Senát Správneho súdu v Bratislave zložený z predsedníčky sudkyne Vladimíry Slobodovej a členov sudcov Davida Žáka a sudkyne Daniely Uhríkovej s tým nesúhlasí a priklonil sa k jasne znejúcemu zákonu, podľa ktorého je register plavidiel verejne prístupný. 

„Žalovaný (Dopravný úrad, pozn.) sa ani po námietke žalobcu (autora tohto článku, pozn.) uvedenej v odvolaní nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadne sprístupnenia informácií podľa ustanovenia zákona o vnútrozemskej plavbe, podľa ktorého register plavidiel je verejný a každý má právo do neho na základe písomnej žiadosti nahliadať a robiť si z neho výpisy alebo odpisy, (…) zakazuje sa sprístupnenie iba dátumov narodenia,“ uviedol pri odôvodňovaní sudca spravodajca D. Žák. 

Podrobnosti budú v písomnom rozsudku, ktorý bude známy najskôr za tridsať dní.

Dopravný úrad môže proti nemu podať kasačnú sťažnosť, v správnom súdnom konaní sa tak volá odvolanie. Rozhodoval by o nej Najvyšší správny súd. 

Vzhľadom na doterajší postoj úradu k poskytovaniu údajov o vlastníkoch hausbótov a iných plavidiel by nebolo prekvapujúce, ak by siahol po opravnom prostriedku a poskytnutie ich identity tým odďaľoval. Ale ani v prípade, že by Dopravný úrad rešpektoval prvostupňový rozsudok, automaticky to neznamená, že údaje poskytne. Súd totiž nevyhovel návrhu, aby mu to prikázal. Úrad preto môže prísť s ďalšou novou interpretáciou, prečo tieto údaje treba chrániť pred verejnosťou.