Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave Michal Oravec 15. júla podal obžalobu na vyšetrovateľov Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Štefana Mašina, Milana Sabotu, operatívcov Róberta Magulu a Branislava Dunčka, a niekdajšieho riaditeľa policajnej inšpekcie Petra Scholtza.
Viní ich z toho, že v roku 2021 sa podieľali na údajnom vykonštruovaní trestného konania proti vyšetrovateľke policajnej inšpekcie Diane Santusovej a jej kolegom s cieľom zmariť prácu inšpekcie – ktorá preverovala integritu trestných stíhaní v exponovaných kauzách, ktoré na Národnej kriminálnej agentúre viedli práve J. Čurilla s kolegami. Prokuratúra v tom vidí zneužitie právomoci verejného činiteľa.
Elektronická podateľňa Mestského súdu Bratislava I obžalobu náhodne pridelila sudcovi Jurajovi Kapinajovi. Práve on však v septembri 2021 ako sudca v služobnej pohotovosti rozhodol o väzbe pre týchto vyšetrovateľov NAKA.
Čelil preto nevídanej vlne kritiky, keďže časť médií a verejnosti sympatizuje najmä s trestne stíhanými vyšetrovateľmi. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie J. Kapinaja zrušil, obvinených vyšetrovateľov prepustil na slobodu a ich stíhanie v rámci rozhodovania o väzbe vyhodnotil ako nepodložené. Krajská prokuratúra naproti tomu naďalej vidí dôvody na ich stíhanie a preto na nich podala obžalobu.
NAKA neskôr J. Kapinaja začala vyšetrovať pre podozrenie, že trestne stíhaných policajtov zámerne poškodil. Využila na to nový paragraf o takzvanom ohýbaní práva. Predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko túto snahu kritizoval ako revanš nepohodlnému sudcovi.
Námietka zaujatosti
Keď teraz systém náhodne pridelil obžalobu J. Kapinajovi, tak policajti okolo J. Čurillu proti nemu podali námietku zaujatosti. Sudca sa však z rozhodovania nevylúčil. Vyplýva to z jeho rozhodnutia, ktoré na sociálnej sieti zverejnil obhajca policajtov Peter Kubina z advokátskej kancelárie Dentons.
Sudcovi vyčítajú napríklad to, že bol dopredu rozhodnutý o väzbe vyšetrovateľa Štefana Mašina. Jeho meno je totiž uvedené v príkaze na prijatie obvinených vyšetrovateľov do väzby, ktorý je datovaný k 15. septembru 2021. Ibaže o väzbe Š. Mašina rozhodol sudca J. Kapinaj až nasledujúci deň 16. septembra.
Sudca teraz v rozhodnutí o námietke vysvetlil, že ide o dôsledok toho, že asistentka pripravila „tzv. ‚šmiráky‘ príkazov na nečisto a až následne po výsluchu obvinených o vzatí do väzby sa tieto v pojednávacej miestnosti upravujú, tlačia a podpisujú“. J. Kapinaj tvrdí, že išlo o zjavnú chybu v písaní a nedá sa z nej vyvodiť jeho zaujatosť. Argumentuje aj tým, že medzi takto pripravenými konceptami boli aj doklady k prípadnému prepusteniu obvinených. „Súčasťou týchto ‚šmirákov‘ je napríklad aj príkaz na prepustenie zo zadržania v prípade nevzatia obvinených do väzby,“ napísal sudca.
Zmena zákona a odpočúvania
Čurillovci podajú proti rozhodnutiu J. Kapinaja o svojom nevylúčení sťažnosť, rozhodne o nej Krajský súd v Bratislave – a nakoniec to môže priniesť zaujímavé rozhodnutie pre širšiu prax.
Obhajca obvinených P. Kubina v námietke a ani sudca J. Kapinaj v rozhodnutí o nej sa totiž špeciálne nezaoberali zmenou Trestného poriadku účinnou od 15. marca. Zo zákona totiž vypadla veta, že dôvodom na vylúčenie sudcu „nie je jeho skoršie rozhodnutie o obvinenom, spoluobvinenom alebo iných obvinených, ktorých trestné činy spolu súvisia“. Takýmto skorším rozhodnutím môže byť aj rozhodnutie o väzbe.
Ak väzobné rozhodnutie pred 15. marcom podľa zákona nebolo dôvodom na vylúčenie sudcu, ale zo zákona táto veta vypadla, tak teraz to dôvod na vylúčenie sudcu môže byť. Či to tak naozaj je, môže zodpovedať práve Krajský súd v Bratislave.
Situáciu okolo J. Kapinaja a súdenia čurillovcov navyše skomplikoval Ústavný súd nedávnym zjednocujúcim stanoviskom. Zákonnosť odpočúvania v trestnom konaní má podľa stanoviska najprv preskúmať sudca, ktorý rozhoduje o obžalobe. V tomto prípade by to bol J. Kapinaj.
Prokuratúra obžalovala policajtov na základe záznamov z odpočúvaní – konkrétne tie, ktoré sú citované v obžalobe, schvaľovali kolegovia J. Kapinaja z toho istého súdu. Ak by teda išlo iba o ne, nikto by nezapochyboval, že by podrobil prácu kolegov objektívnej kritike. No je to zložitejšie.
Samotný J. Kapinaj totiž schvaľoval iné odpočúvania policajtov v tom istom trestnom konaní. Dokopy vydal jedenásť príkazov z celkovo 23 vydaných povolení na odpočúvanie. O týchto príkazoch nie je známe, čo nimi policajná inšpekcia sledovala a zistila, a ani to, ako súvisia s odpočúvaniami, ktoré schválili kolegovia J. Kapinaja. Samotní čurillovci o týchto ostatných odposluchoch oficiálne ani nevedia.
Práve súvis medzi jednotlivými informačno-technickými prostriedkami je dôležitý na zodpovedanie otázky, či si sudca už niekedy v minulosti vytvoril názor na nahrávanie schválené jeho kolegami alebo by ich prácu prvýkrát posúdil až na hlavnom pojednávaní s J. Čurillom a jeho policajnými kolegami.
