Krajský súd v Bratislave navrhol, aby Najvyšší súd prijal zjednocujúce stanovisko k premlčaniam trestných stíhaní po februárovej novele Trestného zákona, ktorá je účinná od augusta. Ešte minulý týždeň o tom na Právnych listoch informoval predseda trestnoprávneho kolégia krajského súdu sudca Peter Šamko.
Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu bude o návrhu rokovať vo štvrtok 28. novembra.
V piatok 29. novembra je plánované hlavné pojednávanie s obžalovaným guvernérom Národnej banky Slovenska Petrom Kažimírom. Jeho obhajoba sa zastavenia stíhania pre premlčania dožaduje.
V prípade P. Kažimíra však sudca Špecializovaného trestného súdu Milan Cisarik nateraz trestné stíhanie nezastavil, pretože sa prikláňa k názoru P. Šamka, že nové premlčacie doby sa neuplatňujú spätne.
P. Šamko v príspevku na Právnych listoch odporúča, aby kolegovia sudcovia vyčkali na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu.
V súvislosti s premlčaním trestného stíhania sa dnes objavujú tieto tri interpretácie a všetky sa dajú ilustrovať na kauze P. Kažimíra:
Kratšie premlčacie doby sa uplatňujú spätne
V Trestnom zákone je niekoľko pravidiel počítania premlčacích dôb a podľa jedného z nich platí, že vznesením obvinenia začne plynúť nová premlčacia doba.
Ak ide napríklad o päť rokov, tak v prípade, že počas nich vyšetrovateľ začne trestné stíhanie konkrétnej osoby, tak od toho momentu sa počíta nová päťročná premlčacia doba.
Obhajcovia a časť sudcov argumentujú, že nové kratšie premlčacie doby sa uplatňujú aj spätne, pretože je to pre obvinených priaznivejšie.
Inak povedané, ak bola kedysi premlčacia doba pri podplácaní verejného činiteľa päť rokov a teraz je trojročná, tak tieto tri roky sa spätne uplatňujú na ktorýkoľvek úsek jej počítania. V praxi to znamená, že ak Národná kriminálna agentúra (NAKA) za takéto podplácanie vzniesla obvinenie v štvrtom roku pôvodnej premlčacej doby, tak to síce podľa pôvodnej právnej úpravy stačilo, no teraz by podľa názoru časti právnickej obce malo byť stíhanie už premlčané.
Títo právnici argumentujú najmä nálezom Ústavného súdu o novelách trestných predpisov. Podľa tohto rozhodnutia je premlčanie neoddeliteľnou súčasťou ústavného pravidla lex mitior (najlepšie je to vyjadrené pravdepodobne v 417. bode rozhodnutia) – toto pravidlo sa dá zjednodušene interpretovať ako právo obvineného na stíhanie a potrestanie podľa najpriaznivejšieho zákona, ktorý bol účinný kedykoľvek počas stíhania, hoci aj neskôr po spáchaní trestného činu. Toto pravidlo teda vyslovene káže vyšetrovateľom, prokurátorom a sudcom, aby uplatňovali niektoré zákony aj spätne, ak sú pre obvineného priaznivejšie.
P. Kažimír je stíhaný za údajné podplácanie verejného činiteľa – svojho niekdajšieho podriadeného prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho. Prokurátor ho viní, že vraj za 48-tisíc eur chcel od F. Imreczeho informácie o daňových konaniach skupiny firiem, ktoré prevádzkujú solárne elektrárne, a tiež „urýchlené a prednostné vyplatenie jednotlivých nárokov na nadmerný odpočet“ dane z pridanej hodnoty (DPH).
Obvinenie aj obžaloba však definujú čas spáchania údajného skutku nekonkrétne alebo v dlhých intervaloch niekoľkých mesiacov. Obhajoba P. Kažimíra na to systematicky poukazuje, pretože tieto nepresnosti mu sťažujú obranu proti obvineniu.
Obžaloba tvrdí, že niekdajší minister financií si v bližšie nespresnenom čase v prvej polovici roka 2016 mal od F. Imreczeho zisťovať informácie a k údajnému úplatku došlo až v bližšie nespresnenom čase medzi decembrom 2017 a marcom 2018.
Práve čo najpresnejšie časové ukotvenie údajného skutku je dôležité aj pre počítanie premlčacej doby.
Špeciálna prokuratúra vzniesla obvinenie P. Kažimírovi pôvodne v októbri 2021. Bolo to teda v pôvodnej päťročnej premlčacej dobe za podplácanie verejného činiteľa. Obhajoba guvernéra NBS však argumentuje, že spätne treba uplatniť priaznivejšiu trojročnú dobu, čo by znamenalo, že stíhanie je premlčané.
Kratšie premlčacie doby sa neuplatňujú spätne
Ak sa vám to doteraz zdá zložité, tak ďalej to bude už len zložitejšie.
Druhá časť sudcov a niektorí prokurátori tvrdia, že kratšie premlčacie doby sa spätne neuplatňujú. Pravdepodobne najzrozumiteľnejšie to vysvetľuje predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sudca P. Šamko, ktorý od Najvyššieho súdu žiada zjednocujúce stanovisko.
Argumentuje viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Českej republiky. „Nová právna úprava nezasahuje do premlčacej doby, ktorá už bol zákonne prerušená podľa starej právnej úpravy a ktorá už neexistuje, ale má dopad iba na plynutie novej premlčacej doby od vznesenia obvinenia,“ uviedol.
Zjednodušene to znamená, že ak NAKA alebo prokuratúra vzniesli obvinenie v pôvodnej päťročnej premlčacej dobe, tak podľa P. Šamka sa nová miernejšia doba uplatňuje len neskôr a nie spätne – jednoducho preto, že tá stará už podľa neho neexistuje, pretože bola riadne prerušená podľa pôvodnej právnej úpravy a obvinenému začala plynúť nová premlčacia doba. Ide o zjednodušené vysvetlenie, pretože v konkrétnej kauze sa môže premlčacia doba spočívať alebo sa prerušiť viackrát, vždy potom začne plynúť nová doba.
P. Šamko nevynecháva rozhodnutie Ústavného súdu, no interpretuje ho oveľa užšie než iní jeho kolegovia sudcovia. Kratšia premlčacia doba sa aj podľa neho uplatňuje spätne, ale na aktuálne plynúcu dobu.
Opäť zjednodušene – predstavte si trestný čin z októbra 2014 s päťročnou premlčacou dobou. Polícia v septembri 2019, teda v rámci premlčacej doby, vzniesla obvinenie. Odvtedy sa počítala nová päťročná premlčacia doba, ktorá by uplynula v septembri 2024. Ale v auguste 2024 dôjde k skráteniu premlčacej doby pri tomto trestnom čine z piatich na tri roky. Toto stíhanie by teda bolo premlčané, ale preto, že skrátenie by sa uplatnilo na aktuálne plynúcu dobu a nie tú, ktorá plynula pôvodne medzi rokmi 2014 a 2019, a bola riadne predĺžená vznesením obvinenia.
K tomuto názoru sa nateraz prikláňa aj sudca Špecializovaného trestného súdu M. Cisarik, ktorý súdi P. Kažimíra. Guvernéra NBS definitívne obvinili v novembri 2022. Odvtedy podľa názoru M. Cisarika začala plynúť nová päťročná premlčacia doba, ktorá síce bola skrátená tohtoročnou novelou trestných predpisov na tri roky, no v tom čase už trestné konanie napredovalo – vo februári 2023 prokurátor podal obžalobu a v lete 2023 začalo hlavné pojednávanie, ktoré trvá dodnes.
Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie a DPH
K tomu všetkému treba pripočítať ďalšiu komplikáciu – vždy bude existovať katalóg trestných činov, pri ktorých podľa Trestného zákona a rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie platí názor P. Šamka – ide o trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie. Pri nich sa kratšie premlčacie doby nesmú uplatňovať spätne.
Ide napríklad o korupciu pri eurofondoch, machinácie pri verejných obstarávaniach, ktoré sú spolufinancované z rozpočtu Únie, no aj podvody s DPH.
Súdny dvor Únie dokonca rozhodol, že ak by ústavný súd v konkrétnom členskom štáte povedal pri týchto trestných činoch čosi iné, tak trestní sudcovia to nemusia rešpektovať a nesmú byť preto disciplinárne trestaní.
P. Kažimír je trestne stíhaný za podplácanie v súvislosti s údajným vybavovaním „urýchleného a prednostného vyplatenia“ vratiek DPH za výstavbu solárnych elektrární. No iba preto sa nedá povedať, že spadá do množiny trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie – úplatok totiž údajne odovzdal v súvislosti s vyplatením vratiek DPH, ale v prípade solárnych elektrární nešlo o podvod. Naopak, prevádzkovatelia elektrární sa o vyplatenie peňazí s finančnou správou súdili a súdy vyplatenie vratiek odobrili – čo je jeden z kľúčových obhajobných argumentov P. Kažimíra.
