Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská ešte v novembri, týždne pred predstavením vládnych zmien v trestných predpisoch, povedala, že debatu o trestných sadzbách vníma ako legitímnu, ale dôležitý bude jej kontext.
„Možno bude veľmi odhaľujúce, či sa do diskusie o znížení trestných sadzieb zmestia aj drogové trestné činy a podobne,“ dodala vtedy v rozhovore pre Denník N.
Medzi odborníkmi totiž existuje zhoda, že vysoké tresty za držanie alebo pestovanie drog pre vlastnú spotrebu nie sú spravodlivé, ale na ich zníženie dosiaľ nebola politická odvaha.
Smer, Hlas a SNS prekvapujúco ich zníženie zahrnuli do navrhovaných zmien – ale už to neplatí. Ústavnoprávny výbor parlamentu totiž tento týždeň prijal pozmeňujúci návrh poslanca Smeru Tibora Gašpara, ktorý je v súvislosti s drogami spiatočnícky.
Pôvodný vládny návrh hovoril, že trest jeden až šesť rokov hrozí za dvadsať gramov až kilo drogy, napríklad marihuany. Podľa pozmeňujúceho návrhu by sa novela sprísnila tak, že na takýto trest bude stačiť polovičné množstvo drogy.
Ústavnoprávny výbor zmenu odôvodňuje krátko: „V záujme zabránenia drastickým rozdielom oproti súčasnosti sa navrhuje znížiť o polovicu množstvá uvedené v ustanovení.“
Takéto vysvetlenie vyzerá zle, pretože kritici vyčítajú vládnemu návrhu práve drastické znižovanie trestov, ale vo vzťahu ku korupcii a hospodárskym trestným činom a v tom je koalícia neústupná. Naproti tomu pôvodne navrhované znižovanie trestov za drogy, na ktorom existuje odborná zhoda, vníma po novom ako drastické práve koalícia.
Ilustrácia dopadov na príklade Josefa Šipoša ukazuje, že ide o ešte drakonickejšie sadzby než teraz. V roku 2021 ho zadržali a obvinili v súvislosti s pestovaním marihuany na výrobu liečivých konopných mastí.
Podľa súčasného Trestného zákona mu hrozí 15 až 20 rokov odňatia slobody a podľa pôvodného vládneho návrhu by sa mu dolná hranica znížila na desať rokov.
Jeho obhajca Igor Ribár uviedol, že po pozmeňujúcom návrhu sa J. Šipoš dostane do ešte vyššej sadzby než podľa súčasného znenia zákona – 15 až 25 rokov.
I. Ribár zároveň upozornil, že podľa pozmeňujúceho návrhu nižšie sadzby za pestovanie psychoaktívnych rastlín a húb sa budú aplikovať iba v prípade, ak ich polícia zaistí čerstvé; po vysušení alebo inom spracovaní sa môže na pestovateľa uplatniť prísnejšia sadzba o výrobe drog napriek tomu, že ich spracúval pre vlastnú spotrebu.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) podľa Denník N povedal, že zmenu iniciovali na podnet poslancov SNS a Smeru, „ktorí mali problémy s niektorými množstvami“.
Samotný T. Gašpar pre televíziu Joj uviedol, že on sám vníma dlhoročné tresty v takýchto prípadoch naďalej za drakonické a nevylúčil, že návrh prejde ďalšími zmenami. Nespokojnosť s úpravami pri drogovej trestnej činnosti bolo badať v rozhovore pre SME aj na poradcovi premiéra advokátovi Marekovi Parovi, ktorý na vysoké tresty za drogy upozorňuje tiež už niekoľko rokov.
Finálne znenie zmien by mohlo byť známe v priebehu nasledujúcich dní, keď v parlamente skončí rozprava k novelám trestných predpisov a poslanci pristúpia k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.
