Smer, Hlas a SNS tento týždeň (25. januára) obmedzili parlamentnú rozpravu k návrhu zákona, ktorý ruší špeciálnu prokuratúru, znižuje trestné sadzby a zvyšuje kontrolovateľnosť a transparentnosť trestného konania. Rozpravu skrátili na 20 hodín (podľa zákona je minimum 12 hodín). Desať hodín z toho pripadlo na opozíciu. V dôsledku tohto kroku parlament v piatok odhlasoval, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Koalícia obmedzila rozpravu zatiaľ iba v prvom čítaní. Je to prvá fáza parlamentného legislatívneho procesu. Národná rada v rámci nej debatuje a následne hlasuje, zjednodušene, iba o tom, či je konkrétny návrh zákona spoločensky potrebný.
V nasledujúcom druhom čítaní návrh zákona prerokujú parlamentné výbory a pripravia k nemu pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. S vlastnými zmenami prichádzajú aj jednotliví poslanci. O všetkých sa následne debatuje a hlasuje v pléne Národnej rade v rámci druhého čítania.
Či vôbec a v akom rozsahu koalícia pristúpi k obmedzeniu rozpravy v druhom čítaní, bude známe cez týždeň, keď rokovanie začne.
Robert Fico avizuje, že v rámci druhého čítania koalícia príde so zmenami v návrhu a pripúšťa diskusiu o zmenách od KDH.
Prezidentka Zuzana Čaputová aj parlamentná opozícia avizujú, že zmeny v trestnej politike štátu po ich schválení napadnú na Ústavnom súde a čerstvý príklad z Českej republiky ukazuje, že bude záležať na množstve detailov, ktoré sa v parlamentnom procese stali a ešte iba stanú.
Práve tento týždeň (24. januára) Ústavný súd Českej republiky prijal rozhodnutie k skracovaniu parlamentnej rozpravy a odôvodnenosti skráteného legislatívneho konania. Súvisí so zmenami vo valorizácii dôchodkov z marca 2023, ktorých zmyslom bolo znížiť výdavky štátneho rozpočtu. Opozícia sa vtedy snažila ich schválenie oddialiť rozsiahlou rozpravou, koalícia ju nakoniec obmedzila.
Poslanci hnutia ANO Andreja Babiša sa preto obrátili na Ústavný súd. Okrem skrátenia parlamentnej debaty namietali, že zmeny v dôchodkoch nemali byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní.
Ústavný súd ČR rozhodol, že obmedzenie rozpravy bolo v poriadku (body 123 až 128 rozhodnutia). Vychádzal z toho, že opozícia nemala záujem o racionálnu debatu, obštrukciou sa snažila iba oddialiť alebo úplne znemožniť schválenie zákona, no Ústavný súd ČR pripomína, že „zmyslom zákonodarného procesu je prerokovanie a schválenie (alebo odmietnutie) návrhu zákona, nie odďaľovanie jeho prijatia a obštrukcia vedúca k paralýze tohto (zákonodarného) procesu“.
Podobne ako v minulosti slovenský Ústavný súd, aj ten český sa preto zameral na skúmanie toho, či bola fakticky popretá parlamentná diskusia a zistil, že v konkrétnom prípade nie: „Jednotliví poslanci mali dostatok času sa k predmetu zákona vyjadriť. Nie je možné prisvedčiť navrhovateľom, že by parlamentnej menšine nebolo vládnou väčšinou umožnené sa proti návrhu zákona vymedziť. Práve naopak, časové penzum na to bolo dostatočné, zvlášť, ak Ústavný súd zohľadní, že obsahom návrhu bola jednoduchá novela troch právnych predpisov, nie právny predpis s ‚tisíckami paragrafov‘, pri ktorom by sa dala očakávať aj niekoľkotýždňová parlamentná diskusia. Z tohto dôvodu považuje Ústavný súd za dostatočný aj časový priestor pre komunikáciu zákona navonok. Nebola dotknutá kontrolná (legitimačná) funkcia parlamentného procesu nielen smerom dovnútra (voči aktérom legislatívneho procesu), ale ani navonok (voči verejnosti).“
A práve tu cítiť prvý detail, ktorý môže zavážiť. Takýto rozsiahly je zákon, ktorého expresné schválenie skúmal Ústavný súd ČR. A takáto rozsiahla je novela trestných predpisov, o ktorej rokuje slovenský parlament.
Podľa Ústavného súdu ČR v tomto prípade bolo postačujúce, že parlament o návrhu vrátane obštrukcií rokoval 12 dní, 67 hodín čistého času zabrala diskusia medzi poslancami (prevažne opozičnými) a 17 dní pred schválením zákona bol návrh k dispozícii širokej verejnosti. Zjednodušene, podľa Ústavného súdu ČR bolo skrátenie rozpravy v poriadku, pretože o krátkej dvojstranovej novele o valorizácii dôchodkov sa aj tak nakoniec debatovalo 67 hodín.
Slovenský Ústavný súd čaká v krátkom čase zodpovedanie otázky, koľko je dostatočný čas na parlamentnú diskusiu o 67-stranovej novele trestných predpisov.
A v najbližších dňoch sa dozvieme, či bude po tomto rozhodnutí Ústavného súdu ČR koalícia opatrnejšia a skráti rozpravu pri druhom čítaní na viac než 20 hodín.
V prípade valorizácie českých penzií bol tamojší Ústavný súd veľkorysý aj pri posudzovaní toho, či bolo skrátenie legislatívne konanie odôvodnené. Väčšina ústavných sudcov sa priklonila k tomu, že vláda vychádzala z aktuálnych potvrdených makroekonomických analýz.
Ale ústavný sudca Jan Svatoň tomu vo svojom odlišnom stanovisku oponuje (str. 45 a nasledujúce rozhodnutia ÚS ČR) a tvrdí, že nešlo o žiadnu naliehavú situáciu, pretože vláda mala k dispozícii aj makroekonomické prognózy a kvalifikované predikcie, a konsolidačné opatrenia mohla navrhovať skôr tak, aby prešli riadnym legislatívnym procesom. Pripojil sa k nemu aj ústavný sudca Josef Fiala (str. 62).
Prestrih na Slovensko. S určitou dávkou veľkorysosti sa dá vnímať, že dôvodom na skrátenie legislatívne konanie sú početné rozhodnutia Ústavného súdu o porušovaní ľudských práv špecializovanými orgánmi presadzovania práva po roku 2019 – no aj s touto dávkou veľkorysosti sa to dá vztiahnuť iba na rušenie špeciálnej prokuratúry a zvýšenie kontrolovateľnosti a transparentnosti trestného konania. Oproti tomu to, že trestné sadzby máme oproti iným štátom Európskej únie vysoké alebo to, že v porovnaní s inými krajinami ukladáme menej peňažných trestov alebo alternatívnych trestov sú dlhoročne známe fakty.
Čo z toho vyplýva pre Slovensko? To, že rozhodnutie slovenského Ústavného súdu o legislatívnom procese k novelám trestných zákonov sa nedá predpovedať, pretože rovnako reálne sú oba závery – aj slovenský Ústavný súd bude mať totiž na výber medzi veľkorysým a rigidným prístupom k hodnoteniu opodstatnenosti skráteného legislatívneho konania.
