Pred pár týždňami niektorí obchodníci informovali, že evidujú zvýšený počet krádeží a vysvetľujú si to novelou Trestného zákona.
Zvýšila totiž minimálnu výšku škody z 266 na 700 eur. Prisvojenie si oblečenia, elektroniky alebo športového vybavenia za menej než sedemsto eur je naďalej protiprávne, ale už sa nepostihuje ako trestný čin, ale ako priestupok. V priestupkovom konaní je však najvyššia sankcia za krádež 331 eur.
Pretože priestupkový zákon neprešiel systémovými zmenami, tak za priestupky proti majetku v ňom nie sú iné druhy postihov a ani špeciálne ustanovenie o prísnejšom trestaní opakovaných krádeží.
Ministerstvá spravodlivosti a vnútra už pracujú na systémovej novele priestupkového zákona, ale novinári sa opakovane pýtajú najmä ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer), čo s tým dovtedy. Ten avizuje zmeny v priestupkovom zákone, no odmieta, že by pre novelu Trestného zákona narástla takzvaná drobná kriminalita.
Horalkový paragraf
B. Susko dokonca vyhlásil, že po novele sa dajú v rámci trestného práva postihovať aj opakované drobné krádeže. Denníkom Pravda oslovení právnici to vtedy spochybnili.
Ale najmä medzi sudcami sa momentálne živo diskutuje, či v niektorých prípadoch opakované prisvojenie si cudzích vecí za menej než sedemsto eur predsa len nie je trestným činom. Upozornil na to generálny riaditeľ sekcie restoratívnej a alternatívnej justície ministerstva spravodlivosti a sudca Mestského súdu Košice Daniel Petričko.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
