Ministerstvo spravodlivosti vedené Borisom Suskom (Smer) rozhodlo, že Mestský súd Bratislava III (obchodnoprávna agenda) a Mestský súd Bratislava IV (občianskoprávna agenda) sa presťahujú do administratívneho centra BBC 1 Plus na rohu ulíc Plynárenská a Prievozská. Budovu kúpi štát za vyše 56 miliónov eur od investičnej skupiny Wood & Company.
Väčšina kúpnej ceny sa financuje z eurofondového Plánu obnovy a odolnosti. Až čas ukáže, či k tomu nebude mať Európska komisia výhrady. Jeden z uchádzačov totiž tvrdí, že vyhodnotenie súťaže je neobjektívne.
Z aktualizovaného ekonomického hodnotenia investície od Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií vyplýva, že ide o najdrahšiu budovu vo verejnej súťaži.
O jej uprednostnení pred dvomi lacnejšími ponukami rozhodli dva neisté parametre.
BBC 1 Plus vraj ponúka nízke prevádzkové náklady – ide o 4,2 eura mesačne za štvorcový meter, čo je o 40 percent menej než v prípade najlacnejšej budovy v súťaži. Aj Útvar hodnoty za peniaze však píše, že „výšku prevádzkových nákladov je potrebné potvrdiť“.
Kritickým uchádzačom v súťaži o nové sídlo dvoch mestských súdov je firma Pressburg Tower Property, ktorej budova Pressburg bola vlani Útvarom hodnoty za peniaze vyhodnotená ako najvýhodnejšia.
Ešte v auguste sa preto spoločnosť proaktívne ozvala ministerstvu, že v závislosti od trhovej ceny energií sú prevádzkové náklady jej budovy 4,20 až 4,50 eura mesačne za štvorcový meter. Ministerstvo spravodlivosti však Útvaru hodnoty za peniaze predložilo podklady, že v prípade budovy Pressburg sú až 5,50 eura. Nateraz nevedno, z čoho tento údaj vychádza.
Pre Útvar hodnoty za peniaze sú pritom prevádzkové náklady dôležitým parametrom, aj on mal vplyv na to, že súťaž vyhrala ponuka s najvyššou kúpnou cenou.
Samotné ministerstvo však k tomuto údaju malo ešte nedávno kritický postoj. Teda aspoň sa tak tvárilo v reakcii na augustovú iniciatívu spoločnosti Pressburg Tower Property:
„Prevádzkové náklady sú nesmierne variabilným a nepresným ukazovateľom pre veľkú časť objektov v Bratislave. Ich hodnota je často vnímaná skôr ako marketingový údaj, ktorý je iba ťažko overiteľný. Nie je teda vhodným a smerodajným ukazovateľom pre potreby súťažných podmienok,“ uviedlo v liste zo 6. septembra ministerstvo spravodlivosti.
Druhým sporným parametrom pri finálnom vyhodnotení súťaže sú náklady na fit out, teda prispôsobenie priestorov na požadovaný štandard. Ministerstvo „na základe zrealizovaných obhliadok budov“ rozhodlo, že dvom lacnejším ponukám natvrdo pripočíta ako náklady na fit out 600 eur za štvorcový meter. Naproti tomu pri víťaznej ponuke od Wood & Company ministerstvo tvrdí, že žiadne dodatočné náklady na úpravu nie sú potrebné.
Ako je to možné, ministerstvo nevysvetľuje. Neodpovedalo na otázku, na základe čoho určilo, že tieto náklady sú práve šesťsto eur za štvorcový meter.
V praxi však toto tvrdenie ministerstva znamená, že už teraz by malo byť v budove BBC 1 Plus napríklad najmenej 45 zasadacích miestností s rozlohou aspoň 45 štvorcových metrov, ktoré sa dajú po preskupení sedenia ihneď použiť ako pojednávacie miestnosti.
Firma Pressburg Tower Property ešte v auguste upozornila ministra B. Suska, že zástupcovia ministerstva si spolu s rezortným poradcom pre túto súťaž vyhradili na prehliadku ich budovy 55 minút. Spoločnosť k tomu napísala, že taký krátky priestor je pre takú veľkú administratívnu budovu „veľmi neštandardný“.
Firma zároveň tvrdí, že poradca ministerstva pre túto súťaž bol v konflikte záujmov. Poradcom ministerstva je spoločnosť CBRE, ktorá manažuje viaceré bratislavské administratívne centrá.
„Je nesporné, že CBRE zastupuje na trhu s nehnuteľnosťami dvoch súťažiacich, Apollo 2 a BBC 1 Plus. V budove BBC 1 Plus CBRE dokonca pôsobí ako property manager,“ napísala B. Suskovi firma Pressburg Tower Property. Inak povedané, ten istý subjekt pôsobí na strane kupujúceho i na strane predávajúceho.
Ministerstvo žiaden konflikt záujmov nevidelo. Okrem iného sa odvolalo aj na to, že samotná firma CBRE má zavedené „prísne interné predpisy a postupy na identifikáciu a prevenciu konfliktov záujmov, ktoré sú v súlade s najvyššími štandardmi v realitnom odvetví“.
Nákup budovy pre bratislavské mestské súdy sa realizuje cez obchodnú verejnú súťaž, nie je to verejné obstarávanie. Súťaž preto nemôže preveriť Úrad pre verejné obstarávanie.
Nateraz to vyzerá tak, že samotnú kúpu nič nezastaví. Ak by však Európska komisia neskôr vzniesla výhrady k výberovému procesu alebo vyhodnoteniu ponúk, môže rozhodnúť, že prostriedky z Plánu obnovy a odolnostisa naň nepoužijú, čo by znamenalo, že kúpa budovy by sa spätne financovala z prostriedkov štátneho rozpočtu a tieto eurofondy by buď prepadli alebo by sa presunuli na iné verejné investície.
