Spolupracujúci obvinení, často nazývaní kajúcnici, zväčša tvoria nevyhnutný podklad, z ktorého orgány činné v trestnom konaní dokážu rozkrývať a stíhať organizovanú alebo inak sofistikovanú trestnú činnosť.
Takmer všetky veľké medializované trestné kauzy súčasnosti boli odhalené a stoja na výpovediach kajúcnikov, ktorí neraz vystupujú aj vo viacerých trestných konaniach. Výmenou za svoje svedectvá získavajú výhody, pri ktorých odborná verejnosť opakovane diskutuje o ich primeranosti.
Zásadný problém predstavujú aj situácie, keď sa takéto osoby rozhodnú usvedčovať iných páchateľov bez toho, aby polícia či prokuratúra dostatočne preverili vierohodnosť ich výpovedí.
Magazín Kontext upozornil na prípad súvisiaci s kauzou Dozimeter v Českej republike, v ktorom súd odmietol schváliť dohody o vine a treste v kauze údajnej korupcie a ovplyvňovania obstarávaní v českej Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Sudca mal v danom prípade pochybnosti o dôveryhodnosti kajúcnikov, ako aj o okolnostiach, za ktorých boli dohody o vine a treste s prokuratúrou uzatvárané.
V podmienkach Slovenskej republiky sa zákonodarca pokúsil riešiť problematiku spolupracujúcich obvinených, najmä riziko zneužívania tohto inštitútu, novelou Trestného poriadku. Koaliční poslanci chceli zákonom zabrániť zneužívaniu inštitútu kajúcnika, napríklad pri odsúdení osôb na základe výpovedí, ktoré sa neskôr ukázali ako nedôveryhodné.
Pozastavená účinnost úpravy kajúcnikov
Zákon napadli prostredníctvom podaní na Ústavný súd SR generálny prokurátor Maroš Žilinka, Špecializovaný trestný súd, ako aj skupina opozičných poslancov. Ústavný súd SR prijal návrhy na ďalšie konanie, spojil ich na spoločné konanie a pozastavil účinnosť zmeny Trestného poriadku týkajúcej sa nepoužiteľnosti dôkazov získaných od spolupracujúcej osoby.
K rozhodnutiu Ústavného súdu SR pripojili odlišné stanoviská sudcovia Ivan Fiačan, Rastislav Kaššák, Ľuboš Szigeti a Robert Šorl. Ich odlišné stanoviská sa týkali výroku aj odôvodnenia rozhodnutia.
Vláda prostredníctvom ministerstva spravodlivosti však nečakala na rozhodnutie Ústavného súdu SR a prišla s ďalšou novelou o kajúcnikoch.
Nový návrh obsahuje množstvo pripomienok
Ide o návrh novely Trestného poriadku vedený v legislatívnom procese pod číslom LP/2026/124.
Ministerstvo spravodlivosti návrh predstavilo ešte 24. marca 2026 s tým, že chce upraviť inštitút spolupráce tak, aby výpoveď kajúcnika nemohla byť jediným dôkazom pre podanie obžaloby alebo pre odsúdenie. Každé tvrdenie spolupracujúceho obvineného má byť podporené ďalšími dôkazmi.
Podľa dôvodovej správy návrh reaguje na aplikačnú prax, najmä na nedostatočne konkrétnu úpravu spolupracujúcich osôb, podmienok spolupráce a poskytovaných benefitov.
Návrh pracoval aj s pravidlom, že osoba s benefitom má do 180 dní vypovedať o vlastnej trestnej činnosti, o trestnej činnosti iných osôb, vydať výnosy z trestnej činnosti a urobiť záverečné vyhlásenie.
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.
