Pred mesiacom som spomínal, že v súvislosti s prerušením výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému Dušanovi Kováčikovi sa žiada, aby minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) vysvetlil, prečo toto oprávnenie využil.
V Trestnom poriadku síce nie je žiadne vyslovené obmedzenie, ale zároveň sa tam píše, že minister „môže“ prerušiť trest – čiže musí byť schopný vysvetliť, prečo v konkrétnom prípade uprednostnil prerušenie pred pokračovaním trestu.
Podobne neskôr reagovala aj exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská v komentári pre SME: „Čo už nie je bežné, že spolu s dovolaním minister rozhodne o prerušení výkonu trestu odňatia slobody. Môžu na to existovať dôvody, ale je to v rozhodovacej praxi ministrov spravodlivosti výnimočná situácia. Využitie oprávnenia, ktoré sa využíva len výnimočne v takom výnimočnom prípade, ako je prípad odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora, si preto pýta vysvetlenie. Nestačí povedať využil som zákonné oprávnenie,“ napísala.
Ministerstvo spravodlivosti sprístupnilo desať rozhodnutí (viac nemá podľa vlastného stanoviska k dispozícii, pretože uplynula lehota ich archivácie) o prerušení výkonu právoplatného rozhodnutia alebo odložení jeho výkonu v prípadoch, v ktorých minister spravodlivosti podal dovolanie.
Sú pod nimi podpísaní štyria rôzni ministri, no žiadne z nich neobsahuje ani náznak odôvodenia, prečo sa v konkrétnom prípade minister rozhodol využiť toto výnimočné oprávnenie.
Je pravdepodobné, že súčasná vládna koalícia s takouto voľnou interpretáciou Trestného poriadku nič nespraví, no v budúcnosti bude treba do neho dopísať, že minister môže toto oprávnenie využiť vo výnimočných prípadoch a musí do rozhodnutia napísať, v čom podľa neho tá výnimočnosť spočíva.
